ívil Bratislavu a po oficiálnej tlačovke si našiel osobitný čas pre denník SME.
Vo formule 1 ste v tejto sezóne nováčikom. Z prvých šiestich pretekov ste iba dva razy došli do cieľa - aj to na nebodovaných miestach. Je vstup do efjednotky ťažší, než ste si predstavovali?
„Neskrývam, je to ťažšie. Myslel som si, že po šiestich pretekoch už budem mať zopár bodov. Niekedy mi chýbalo šťastie, inokedy som spravil chyby.“
Ako naposledy na Veľkej cene Monaka, keď ste na mokrej trati vyleteli z trate?
„Áno. Po daždi sme na schnúcej trati zariskovali, po dohode s tímom som si dal prezuť 'suché' pneumatiky. Nebolo to šťastné riešenie. Potom som mal byť za volantom ostražitejší.“
Prvý raz ste jazdili v uliciach Monte Carla. Vaše pocity?
„Aj keď som preteky nedokončil, užíval som si ich. Ísť veľkou rýchlosťou v uliciach mesta je zvláštne, navyše na klasickej trati v Monte Carle. Ďalšie mestské okruhy nás v tomto ročníku čakajú vo Valencii aj večer pod reflektormi v Singapúre. Azda tam budem úspešnejší.“
V premiérovom roku vo formule 1 sa zoznamujete s podmienkami, s okruhmi. Čo ste sa doteraz naučili?
„Keď sa pozerám na skúsených pilotov F1, všetky pohyby už majú zautomatizované. Poznajú trate, autá, súperov. Pre mňa je všetko nové. Na čele bojujú tri tímy: Ferrari, McLaren, BMW Sauber a za nimi sme my ostatní. Snažím sa jazdiť ako najlepšie viem a dúfam, že výsledky sa budú zlepšovať. Už najbližie v kanadskom Montreale.“
Po Monaku hovoril šéf tímu Flavio Briatore o nespokojnosti s vaším výkonom. Cítite teraz väčší tlak ako na začiatku sezóny?
„Tlak vo formule 1 je niečo úplne normálne. Ba možno je aj väčší, než sa o ňom píše, hovorí. Jazdec sa s tým musí vedieť vyrovnať. Ja sa snažím robiť môj džob najlepšie ako viem. Je pochopiteľné, že v Renaulte chcú mať lepšie výsledky ako mali vlani. Zlepšujeme sa, ale ani konkurencia nestojí.“
Váš tímový kolega Fernando Alonso sa po roku vrátil z tímu McLaren, nevedel nájsť spoločnú reč s vedením stajne ani so spolujazdcom Lewisom Hamiltonom. Ako vy spolu vychádzate?
„Veľmi dobre. Fernando je najlepší v pretekárskom poli a mne môže len prospieť, že sa môžem porovnávať práve s ním. Nikoho iného by som si nevybral. Viem, že vlaňajšok mal ťažký - v McLarene nenašiel atmosféru, akú očakával. Chápem ho, že tam dlhšie nevydržal.“
Ako sa k vám správajú ďalší starší jazdci? Napríklad najstarší z nich David Coulthard?
„David jazdil vo formule 1 pred štrnástimi rokmi, keď som ja začínal na motokárach. A stále je vo výbornej forme. Správa sa veľmi prirodzene, priateľsky. Nie všetci sú takí. Kým som jazdil v pretekoch GP2, tam sme boli všetci mladí. Teraz sú v F1 medzi nami rozdiely v skúsenostiach.“
Vo formule 1 jazdia aj vaši krajania Felipe Massa s Rubensom Barrichellom. Beriete ich ako rivalov či sú to skôr kamaráti?
„Určite sú viac kamaráti. Najmä Rubens je stále otvorený a pripravený mi pomôcť, ak by som potreboval. Ale sme vyťažení, niet času na dlhé reči. Skôr len na krátke pozdravenie.“
V prvej tretine šampionátu sú na čele poradia jazdci tímov McLaren, Ferrari a BMW Sauber. Môže byť majstrom sveta ešte niekto iný?
„Rád by som povedal, že áno, ale je to nepravdepodobné. No počkajte si dva - tri roky a môžete čakať útok Renaultu či Williamsu. Aj ja musím byť trpezlivý.“
Koho favorizujete na titul v tomto roku?
„Felipa Massu z tímu Ferrari. Má výborné auto a jazdí vynikajúco.“
Formula 1 prešla pred sezónou niektorými zmenami pravidiel. Neobávate sa, že po zákaze elektronických pomôcok, ako trakčnej kontroly, by mohla byť nebezpečnejšia?
„Naopak. Teraz sa viac ukáže umenie jazdcov. Preteky sú zaujímavejšie aj pre divákov. Bolo to správne rozhodnutie.“
Váš otec Nelson Piquet bol trojnásobným majstrom sveta F1. Nemôžete sa vyhnúť porovnávaniu s ním.
„To mi je jasné. Len by som rád zdôraznil, že chcem byť sám sebou a ísť svojou vlastnou cestou. Otec mi pomohol v začiatkoch, ale potom som si sám budoval kariéru. A on ma zdiaľky sledoval a stále sleduje. Keď som ako junior išiel na víkendové preteky do Sao Paula, s mojím mechanikom som cestoval autom celú noc. A potom ďalšiu noc späť domov, aby som v pondelok stihol školu. Od roku 2003 žijem v Anglicku. Vždy som chcel byť nezávislý.“
Trúfate si prekonať otcove víťazstvá?
„Budem sa snažiť, ale nič nemôžem sľúbiť. Vždy sa snažím vyhrať, lenže kariéra záleží na mnohých okolnostiach. Na kvalitnom aute, na šťastí a podobne. Kto by nechcel byť majstrom sveta?“
Brazília mala viacero výborných jazdcov formuly 1. Kto bol v mladosti vaším vzorom?
„Určite otec, aj keď si ho ako pretekára málo pamätám. Keď v roku 1991 ukončil športovú dráhu, mal som iba šesť rokov. Odmalička som túžil byť jazdcom F1 ako on. No zároveň chcem ísť svojou cestou.“
Radíte sa vo svojej krajine medzi populárnych športovcov?
„Ja? To nie, veď som ešte nič poriadne nedosiahol. Formula 1 sa v Brazílii nemôže rovnať futbalu. Kráľom je Pelé, hoci ľudia si veľmi dobre pamätajú aj na motoristickú legendu Ayrtona Sennu.“
Čím by ste boli, ak by ste sa nedali na motorizmus. Futbalistom?
„Futbal ma nezaujíma. Najskôr by som sa dal na štúdiá. Bol by zo mňa inžinier či biznisman.“
Viacerí jazdci F1 žijú v Monaku, vy ste dali prednosť Londýnu. Prečo?
„Zvykol som si, páči sa tu aj mojej brazílskej priateľke. Mám už zázemie, kamarátov, náš tím má neďaleko svoju základňu. A je tu vraj lacnejšie než v Monte Carle. Teším najmä na júlovú Veľkú cenu Británie v Silverstone. Isteže, pre rodinu by bolo lepšie, keby sme boli na jednom mieste. Ale otec žije v Brazílii, mama v holandskom Amsterdame a aj ja som stále na cestách. Taký je život jazdca F1, nesťažujem si.“
Máte veľkú rodinu. Sú v nej aj ďalší motoristickí nadšenci?
„Pretekárski jazdia aj mladší bratia Geraldo a Pedro. Sledujem ich vývoj, ale neradím im. Pedro je len desaťroč ný, na motokárach ukazuje veľký talent.“
Na Slovensko ste pricestovali po prvý raz. Čo viete o tejto krajine, o ľuďoch?
„Nič. Vôbec nič. Počas jedného dňa som stretol veľa príjemných ľudí, ale na spoznávanie Bratislavy už nezostal čas. Možno nabudúce.“
Pôsobíte dosť vážne. Unavujú vás reklamné akcie?
„Viem, že sú súčasťou mojej práce, ale štvrtok som mal mimoriadne nabitý. Vstával som už o pol štvrtej ráno, let z Anglicka súkromným lietadlom trval asi dva a polhodiny. A celý deň som na nohách, domov sa vrátim až pred polnocou. Je to únavné. Lepšie sa cítim v monoposte formuly 1.“
Tlak vo formule 1 je niečo úplne normálne. Ba možno je aj väčší, než sa o ňom píše, hovorí. Jazdec sa s tým musí vedieť vyrovnať. Ja sa snažím robiť môj džob najlepšie ako viem. V Renaulte sa zlepšujeme, ale ani konkurencia nestojí.
