Práve biopalivá boli favoritom únie v boji proti emisiám skleníkových plynov. Rastúce ceny potravín, ako aj klčovanie lesov však znovuotvorili diskusiu európskych politikov o nich.Ako bezemisný zdroj sa do popredia dostáva jadro.
BRUSEL, BRATISLAVA. Ambiciózny recept krajín únie na zmiernenie klimatických zmien získava prvé trhliny. Pribúda politikov, ktorí spochybňujú časti plánu schváleného v minulom roku. Ten hovorí, že únia by mala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent. Pritom pätina energie by v tom istom roku mala pochádzať z obnoviteľných zdrojov.
Terčom kritiky sa stali hlavne biopalivá. Zámerom bol ich 10-percentý podiel, teda aby biodiesel či plyn z biomasy za 12 rokov plnili nádrž každého desiateho auta a kamiónu v únii, a tak sa podieľali na celkovej kvóte obnoviteľných zdrojov. Za kritikou teraz stoja vysoké ceny potravín, ako aj pochybnosti, o koľko zníži pestovanie plodín pre biopalivá emisie CO2.
Súčasne s kritikou biopalív, ako aj navrhnutých kvót na maximálne množstvo emisií CO2 sa čoraz častejšie začalo hovoriť o jadre ako o zdroji čistej energie.
Od biopalív k jadru?
Pre ochranárov by bol posun od biopalív k jadrovej energii cestou do slepej uličky. „Je to náhrada jedného neudržateľného riešenia druhým, oveľa horším,“ povedal Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA. Riešenie energetickej krízy vidí v úsporách a v rozumnom využívaní obnoviteľných zdrojov energie – veternej či solárnej. Na ich uplatnenie však podľa Zamkovského chýba politická vôľa.
Ale práve energiu z jadra propaguje naše ministerstvo hospodárstva vo svojich plánoch pre zásobovanie energiou do budúcnosti. „Slovensko považuje jadrovú energetiku za dôležitú súčasť energetického mixu,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.
„Zníženie uvoľňovania CO2 do ovzdušia sa inou cestou ako postavením nových jadrových elektrárni riešiť dať nebude,“ myslí si Vladimír Gešperík, predseda predstavenstva spoločnosti Capital Markets. Podľa neho je totiž priestor pre pokles spotreby energie cez jej úspory nemožný pre rastúci dopyt krajín východnej Európy.
Európa diskutuje
Európsku diskusiu o negatívnom vplyve biopalív otvorila Británia, keď premiér Gordon Brown označil 10–percentný cieľ u biopalív za „nereálny“. Nasledoval ho šéf Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering s varovaním pred rúbaním lesov a dažďového pralesa, „len aby sme mali 10 percent biopalív.“
Najostrejšie „proti“ v Európskom parlamente povedali práve tí, čo dojednávajú budúcu podobu legislatívy pre biopalivá a obnoviteľné zdroje. „Cieľ 10 percent by mal byť zmenený vzhľadom na ceny potravín, rizík pre pôdu a ďalšie aspekty. Nejakých 7 až 8 percent by bolo realistickejších,“ povedal švédsky europoslanec Anders Wijkman.
Na odtabuizovanie jadra „vo svetle znižovania emisií“ apelovali okrem Francúzska už aj Taliani. No aj šéf Európskej komisie José Barroso.
Francúzski politici už v Bruseli naznačili, že Paríž sa bude snažiť etablovať jadrovú energiu ako „bezemisný zdroj“ a dosiahnuť, aby sa prihliadalo na to, či krajina vyrobí potrebné množstvo energie zo slnka či vody.
Práve počas francúzskeho predsedníctva sa bude rozhodovať o konečnej podobe európskej klimatickej politiky a emisných záväzkov.
