„Každý hlas je dôležitý“ – to je otrepaná fráza, podobne ako „Dávaj si pozor pod nohy“. Obe nemajú veľký význam až do prvého skutočne zlého pádu.
Heslo rezonovalo už v prezidentských voľbách v roku 2000, keď sa sporné floridské hlasovanie skončilo tesným výsledkom. Riešenie si vtedy vyžiadalo 36 dní a rozhodnutie Najvyššieho súdu na výslnie dostalo Georgea Busha.
Nový rafinovaný a nádherne strhujúci film z produkcie HBO Prepočítanie (v origináli Recount) rozpráva floridský príbeh so všetkými bizarnými a potupnými momentmi.
Nejde o satiru – je to sarkasticky vážny pohľad na okamih, keď sa osudovo zrazili charakter, politický vplyv a šťastie.
A prichádza v čase, keď Spojené štáty opäť raz vášnivo žijú voľbami.
O Floridu už raz zakopli
Američania opäť raz prišli do bodu, keď je Florida kritickým faktorom v ďalšom napätom a neústupne vytrvalom boji o Oválnu pracovňu. Znovu môže rozhodnúť o prezidentovi.
Spolu s Michiganom sa demokrati z juhu príliš ponáhľali s primárkami a vedenie strany výsledok ich hlasovania neuznáva. Pre Hillary Clintonovú sú práve tieto dva štáty poslednou nádejou. Dostatok delegátov potrebných na prezidentskú nomináciu získa, iba ak si demokrati svoj postoj rozmyslia.
Hillary má déjá vu
Senátor Obama neprekonateľne v počte delegátov vedie a je to vidina Floridy 2000, čo dodáva punc obhájiteľnosti vzdorovitej výzvy newyorskej senátorky. Niekedy systém pomáha tomu najvytrvalejšiemu.
„Poučenie z roku 2000 na Floride je krištáľovo jasné,“ povedala Clintonová v stredu v Boca Raton. „Ak sa nejaké hlasy nezrátajú, vôľa ľudí sa nerealizuje a naša demokracia slabne.“
Film Prepočítanie netvrdí, že Bushovmu protikandidátovi Al Gorovi pred ôsmimi rokmi upreli prezidentúru. Analýzy New York Times a konzorcia novín z roku 2001 ukázali, že Bush by zvíťazil, aj keby spočítali naozaj všetky hlasy.
Obe štúdie ukázali na rôzne kritériá používané v rôznych okresoch na sčítanie či odmietanie hlasovacích lístkov, vrátane neskoro odovzdaných hlasov zo zahraničia. Keby boli bývali všetky hlasy započítané a sčítané naozaj dôkladne a s rovnakými kritériami, Goreovi by dali aspoň mravnú výhodu.
Gora a Busha vidno vo filme iba zriedka. Počujeme ich hlasy a vidíme ich len od chrbta počas neslávne známeho telefonického rozhovoru uprostred volebnej noci.
Snímka však ukazuje, ako Gore a celý národ vlažným prístupom prepásli príležitosť preveriť realitu.
Čiastočne pre nedostatok guráže samotného Gora, ale najmä preto, že demokratov preľstil rafinovanejší tím republikánskych právnikov a politických poradcov.
Autor: Alessandra Stanley New York Times
