BRATISLAVA. Stále diskriminujeme Rómov, viac útočíme na cudzincov a polícia nekoná, keď má. To vyčíta Slovensku medzinárodná organizácia Amnesty International v správe o stave ľudských práv na svete za rok 2007. Vypracovali ju londýnski pracovníci organizácie.
Slovenský podpredseda vlády Dušan Čaplovič analýzu považuje za povrchnú, jednotlivé prípady podľa neho zovšeobecňuje. „Nezaoberá sa pozitívnymi krokmi súčasnej či minulej vlády a mnohých otázkach, napríklad sterilizácie rómskych žien, sa informácie opakujú.“
Vysťahovania Rómov
Najväčším problémom zostáva podľvzťah úradov a obyvateľov k rómskej menšine. Organizácia hovorí, že diskriminácia Rómov v prístupe k vzdelaniu, bývaniu či zdravotnej starostlivosti neprišlo takmer k žiadnym posunom k lepšiemu.
Amnesty International kritizuje, že mnoho rómskych detí je „nesprávne umiestňovaných do špeciálnych škôl a tried pre deti s mentálnym postihnutím, kde sa učia podľa zredukovaných osnov“. Bežné sú tiež segregované rómske školy.
V minulom roku bola v tejto otázke novinkou vlna núteného vysťahovania Rómov. Amnesty International spomína prípad z Nových Zámkov, kde mesto nechalo premiestniť 200 Rómov – neplatičov z ich bytov do nevyhovujúcich priestorov v okolitých dedinách.
Podobné prípady sa podľa Strediska pre práva na bývanie a vysťahovanie, ktoré zaradilo Slovensko v tejto otázke k Číne a Barme, stali aj v Tornali, Kežmarku, Košiciach a Kremnici.
Útoky na cudzincov
Na Slovensku tiež podľa mimovládok pribúdajú útoky na cudzincov či príslušníkov národnostných menšín. Správa spomína napadnutého muža z Nigérie, ktorému miesto pomoci slovenskí policajti povedali, že nie je v Afrike, či známy prípad napadnutia študentky Hedvigy Malinovej. Minister vnútra Robert Kaliňák aj šéf diplomacie Ján Kubiš túto kritiku odmietli. „Nie prvý raz sa Amnesty mýli,“ povedal Kaliňák.
Zlý postup polície kritizuje správa aj v prípade kazašskej novinárky Balli Marzecovej. Tú počas legálnej demonštrácie počas návštevy kazašského prezidenta v Bratislave policajti odviedli násilne preča spôsobili jej zranenia. Vnútorné krvácanie po zásahu musela riešiť v Poľsku operáciou.
V azyle na chvoste
Organizácia tiež hodnotila postoj Slovenska k poskytovaniu azylu ľuďom, ktorí opustili svoju krajinu pre porušovanie ich ľudských práv.
Pozitívom je, že od minulého roku bola neúspešným žiadateľov poskytnutá zvýšená ochrana pred vydaním späť do takejto krajiny. Minulý rok dostalo podľa vedúceho úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku Petra Kresáka takúto ochranu 82 osôb.
V počte akceptovania utečencov v spoločnosti však Slovensko zaraďuje k najnepohostinnejším krajinám v európskom rebríčku. Minulý rok dostalo slovenský azyl 14 ľudí z vyše 2600 žiadateľov. Poľsko prijalo 148 a Maďarsko 169 utečencov.
„Slovenské orgány sú príliš reštriktívne,“ potvrdil pre SME Peter Kresák. Osoby, ktoré odmietneme, v iných krajinách štatút utečenca dostanú.
Správa otvorila aj novú kapitolu: vojnu proti terorizmu. Kritizuje v nej najmä prípad Alžírčana Mustafu Labsiho. Slovenské orgány rozhodli o jeho vydaní do Alžírska. Oznámili, že dostali „diplomatické záruky“, že Labsiho nebudú mučiť. Alžírsko podľa Amnesty International už viackrát podobné dohody nedodržalo.
Veľmoci musia ísť vzorom
Organizácia vyzýva, aby si svetoví lídri vyčistili vlastný chliev a boli vodcami v ochrane ľudských práv.
Západné vlády sú neschopné a nastupujúce veľmoci ľahostajné pri riešení najvážnejších kríz, opisuje stav ľudských práv vo svete v roku 2007 organizácia Amnesty International vo výročnej správe.
„Svetoví predstavitelia popierajú svoju zodpovednosť,“ hovorí v správe riaditeľka organizácie Irene Khanová. Aj preto sú podľa organizácie 60 rokov po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv miliónom ľudí na svete tieto práva odopreté.
„Príkladom musia ísť najvplyvnejší svetoví hráči,“ hovorí Khanová. Veľmoci však tiež nedodržiavajú ľudské práva dôkladne.
Spojené štáty organizácia vyzýva, aby zatvorili väznicu v Guantáname a všetkých zadržiavaných väzňov postavili pred súd, alebo prepustili. Nabáda ich, aby sa vzdali mučenia. Svetovým trendom sa podľa agentúry stáva práve získavať informácie touto cestou.
Amnesty International kritizuje aj nastupujúce veľmoci.
Čína nenaplnila sľuby, ktoré dala, keď dostala možnosť usporiadať olympijské hry. Počet uväzených aktivistov vzrástol, krajina naďalej potláča práva Tibeťanov, Ujgurov či Mongolov.
Správa tiež vyzýva nového ruského prezidenta, aby sa vyrovnal s potláčaním opozície a prestal tolerovať bezprávie na Kaukaze.
Na druhej strane v krajinách, kde režimy výrazne potláčajú ľuské práva, sa v poslednom roku mnohí utláčaní postavili na odpor.
Príkladom sú mnísi v Barme, právnici v Pakistane či ženské hnutie v Iráne.
(vas)
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
