BRATISLAVA. Vláda otáľa vybrať zo zásuvky materiál, ktorý by mal už onedlho naštartovať zmeny, ktoré by Slovensku priniesli modernitu tam, kde zaostávame – v školstve či v tom, ako si poradiť s ešte vždy vysokou nezamestnanosťou. O dokument sa však vo vláde zvádza ľúty boj.
Materiály, ktoré majú prívlastok koncepčné či strategické, nezvyknú budiť rozruch a málokedy vyprovokujú ministerstvá, aby ich predkladateľovi oponovali. Ministrovi financií Jánovi Počiatkovi a podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi sa to s ich návrhmi zmien v školstve, sociálnej politike, bývaní a eurofondoch podarilo.
Vážna vec
Aby Modernizačný program Slovensko 21 nenarazil tak prudko, aby ho museli stiahnuť úplne, nechali si ho autori predbežne odsúhlasiť napríklad Ivanom Valentovičom, Jánom Mikolajom či Vierou Tomanovou. Až keď tí ustúpili, štyridsaťstranový dokument, ktorý sa štruktúrou, no nie obsahom, podobá na programové vyhlásenie sociálnodemokratickej vlády, ukázali verejnosti a poslali do oficiálneho pripomienkového konania.
Že modernizačný program nebrali ministerstvá ako neškodnú esej byrokratov od Počiatka a Čaploviča, ukázalo množstvo pripomienok. Dokument so zápisom z pripomienkového konania má obvykle dvetri strany, teraz ich bolo päťdesiat.
Výsledok kompromisov je na Úrade vlády dva týždne, no poradcom premiéra sa darí jeho predloženie vláde blokovať.
Sociálna oblasť
Kto by mal Počiatkovi a Čaplovičovi držať palce najviac, sú ľudia, ktorí majú prácu, ale dostávajú za ňu málo. Modernizačný program počíta s daňovou zmenou, ktorá by zvýšila platy menej zarábajúcim bez toho, aby sa zvýšili náklady firmám, kde pracujú. Nazýva sa to daňový bonus. Predstaviť si ho možno ako zápornú daň – nie pracujúci zaplatí daň zo mzdy štátu, ale štát mu zaplatí za to, že robí. Človek s hrubým platom okolo desaťtisíc korún, v čistom získa mesačne o niekoľko sto korún viac.
Cieľom je zlacniť zamestnávanie nízkokvalifikovaných a predchádzať zvyšovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných. Hoci by to štát stálo ročne šesť miliárd korún, opatrenie vážnejšieho oponenta nemá vo vláde ani v opozícii. Vážne o ňom uvažoval už exminister financií Ivan Mikloš.
Lieková politika
Druhý najsilnejší dosah na verejné financie a na výdavky domácností má návrh Počiatkových poradcov na zmeny v liekovej politike.
Zlacnenie liekov na predpis s odhadom prínosov pre pacientov a poisťovne vo výške vyše miliardy korún by malo doniesť striktné vyžadovanie, aby každý liek na Slovensku stál toľko, koľko stojí v troch krajinách únie, kde je najlacnejší.
Štát to môže farmaceutickým firmám prikázať, pretože pri liekoch na predpis povoľuje ich ceny. Ekonomický dôvod, aby bol liek na Slovensku výrazne drahší ako inde v únii, neexistuje.
Aj v tomto opatrení sa odborná verejnosť viacmenej zhoduje. Napríklad Health Policy Institute, vnímaný ako pravicový think–thank, našiel šesticu liekov, ktorých možné zlacnenie by ročne ušetrilo takmer štyristo miliónov korún.
Mladšie a pružnejšie školy
Tak, ako má odvodový bonus úlohu pomôcť trhu práce na strane ťažko zamestnateľných, tak má väčšina opatrení v školskej politike hasiť problém nedostatku lepšie kvalifikovaných. Program modernizácie na to ide hlavne cez všemožnú snahu vytvoriť slovenským školám konkurenciu zo zahraničia. Stredoškoláci majú študovať mimo Slovenska s prispením štátu, vysokoškolákom má na to požičať tak, ako teraz požičiava na štúdium na Slovensku.
A aj posledná verzia dokumentu, ktorá je kompromisom s pripomienkami ministerstva školstva, uvažuje o platení zahraničným vysokým školám za to, že prídu na Slovensko. Materiál navrhuje rozmýšľať o nich rovnako ako o investoroch podnikajúcich v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou.
Platný je aj návrh pritiahnuť zahraničných študentov z Balkánu, ktorí by študovali na Slovensku, čo by ich mohlo motivovať tu zostať a tlmiť tak našu demografickú krízu.
Pri strednodobých opatreniach materiál otvorene hovorí o nutnosti generačnej výmeny slovenských akademikov. Pomôcť by tomu mali zrýchlené kariérne postupy, ktoré by mladé talenty udržali na univerzitách. A súčasný systém akreditácie vysokých škôl sa má zmeniť tak, aby výraznú váhu mal napríklad počet citácií v zahraničných odborných časopisoch.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Sľuby EÚ nedržia
Premiér aj vicepremiér sľubovali šéfovi Európskej komisie termíny, kedy schválime Slovensko 21. Nedodržali ich.
Predseda vlády Robert Fico poslal 15. apríla list predsedovi Európskej komisie José Barrosovi, v ktorom sa pochválil tým, že sme prijali Lisabonskú zmluvu. V liste, ktorý má SME k dispozícii, Fico zároveň sľubuje, že Modernizačný program Slovensko 21 „bude schválený vládou najneskôr tento mesiac“.
Vicepremiér Dušan Čaplovič SME potvrdil, že v Bruseli tento pondelok sľúbil, že tento dokument bude vládou prijatý včera – teda 28. mája. Ani jeden zo sľubov sa dodržať nepodarilo.
Zodpovednosť za dokument nesú Čaplovič a minister financií Ján Počiatek ako jeho predkladatelia. „Bude to predložené na budúci týždeň,“ hovoril včera Čaplovič. Odklad vysvetľuje tým, že „by boli tieto naše výstupy prekryté so správami, ktoré pôjdu k euru“ a dokument chce aj dobre na vláde odprezentovať. Tvrdí, že so Slovenskom 21 už nie je žiaden problém, „veci sa vyčistili“ a nič sa na ňom nebude meniť. Doterajšie zmeny sa podľa Čaploviča mali týkať aj toho, aby sa plnenie záväzkov z dokumentu dalo kontrolovať.
Počiatek zdržanie vysvetľuje tým, že „sme mali momentálne pomerne veľa inej agendy“. Aj on tvrdí, že dokument schvália na budúci týždeň. „Žiadny zásadný problém nie je.“ Z odkladu podľa Počiatka netreba robiť paniku. Na otázku, či sa môžu v dokumente objaviť do najbližšieho zasadnutia vlády aj ďalšie zmeny, minister financií neodpovedal.
(knm)
Fico objavil Magvašiho, radí mu ako na Mars
Bývalý politik SDĽ je premiérovým plateným konzultantom. Tvrdí, že pre oblasť ciest na Mars.
Exminister práce z rokov 1998 až 2002 Peter Magvaši sa vracia k svojmu bývalému straníckemu kolegovi Robertovi Ficovi. Stal sa premiérovým plateným konzultantom a spolu s poradcom predsedu vlády pre ekonomiku Petrom Staněkom posudzoval a konzultoval aj dokument Slovensko 21. Podľa informácií SME mali obaja výhrady.
Nástup Magvašiho ako poradcu potvrdil on aj premiérova hovorkyňa, zameriava sa na sociálnu oblasť. Z politiky sa jedna z najznámejších tvárí SDĽ vytratila po volebnom prepadáku strany v roku 2002
„Z času na čas sa ma pýtajú zo zboru poradcov na môj názor na niektoré veci, tak na to niečo poviem,“ vysvetľuje Magvaši. Do politiky sa už vraj vrátiť nechce. V akej oblasti Ficovi radí? „Pozerám sa na to, ako sa dostať na Mars.“
Momentálne učí na univerzite a je poradcom generálneho riaditeľa Slovenských magnezitových závodov Jelšava.
Exminister na otázky o konzultáciách odpovedá v nevážnom tóne. Povedal, že je „vyrovnaný s náboženskou otázkou, so ženami, s alkoholom, s výsledkami volieb v Srbsku, v Gruzínsku“. Nie je členom Smeru, za svoje rady však berie odmeny na základe zmluvy. S Ficom sa vraj Magvaši naposledy stretol v októbri a podal si s ním ruku. „A ja som mu povedal to, čo som vám povedal, že som vyrovnaný s náboženskou otázkou, so ženami, s alkoholom.“
Aj hovorkyňa premiéra Silvia Glendová hovorí, že Magvaši pre Fica pracuje príležitostne. Konzultantov premiér vyberá spoločne so šéfom svojich poradcov Vladimírom Faičom.
Magvašiho zväzky ŠtB zachytávajú ako agenta a dôverníka s krycím menom Brezina. „Na základe jeho politického presvedčenia bude vedený k nenávisti vnútorného a vonkajšieho nepriateľa a k nekompromisnému boju proti nemu,“ citovala TV Markíza z jeho spisu. Z dokumentov ŠtB tiež vyplýva, že komunistickej tajnej službe poskytol jedenásť správ a ako riadiaci pracovník Považských strojární mal informovať o ľuďoch, ktorých podozrievali zo spolupráce s americkou tajnou službou.
Miroslav Kern, kc
