ovateľ Josef Šafařík prorockú vetu: „Teraz už len chýba, aby tí policajti išli pred Vaškom a nie za ním, a bude konečne jasné, o čo tu ide.“ Len čo sa toto proroctvo v decembri 1989 naplnilo, Šafařík však prijal prezidentskú kandidatúru svojho priateľa, s ktorým mal v disente zásadný spor o zmysle účasti umelca v politike, s veľkým dojatím. Je tu však ešte tretí aktér tohto textu, dramatik Josef Topol, ktorý v tom čase stelesňoval pre Šafaříka do istej miery opozičný part k Havlovi. Nie, nie je reč o žiadnej chartistickej publikácii, predchádzajúce riadky sú úryvkom z jedného textu v knihe Slovo je zázrak asi, ktorou si priatelia pripomenuli sedemdesiatku práve Josefa Topola. Štvrťstovku gratulácií predstavujú básne, spomienky, zdravice, ich autormi sú napríklad Jan Tříska, J. A. Pitínský, Jan Kačer, Otomar Krejča, Viola Fischerová či Václav Havel.
Každý text je nielen úprimným pozdravom priateľovi, ale aj malým literárnym dielom, zasluhujúcim si odcitovať ho. Treba priznať, že pri voľbe jedinej ukážky zohralo svoju podstatnú rolu aj motto knižky: „Hloubka citu je přesně ona hloubka, ve které cit hoří skryt.“
Jeho autorom je práve Josef Šafařík.