lé...

Alebo iný nevidiaci pár v Slepých láskach. Aj oni chcú mať zažnuté sviečky na svojom vianočnom stromčeku. Nechápete načo. Vidíte len toľko, že o tom, či svetielko svieti, ich ubezpečí dotyk. Pre ­nich svetlo svieti teplom. Nič to však nemení na sile vianočného rituálu...

Môj otec bol invalid. Ako malý chlapec utrpel úraz. Preto mi to dievčatko, čo slepej mame v kine opisuje rozprávkový dej na plátne, bolo blízke. Tuším, čo ho čaká. Občas sa za svoju mamu bude trošku hanbiť a bude sa hanbiť aj za to, že sa za ňu hanbí. Možno skôr ako jej rovesníkmi ňou pohne súcit. Prídu chvíľe, keď nebude vedieť, či je viac zraniteľná jej mama alebo ona. Nejaký čas potrvá, kým sa s tým vyrovná...

Láska oslepuje, láska je slepá - taká stará metafora. Vonku na ulici, chvíľu po Slepých láskach, sa mi zazdalo, že slepá láska dovidí až na ňu.