Po jeseni mal váš hlavný konkurent zo Žiliny lepšiu fazónu, no vy ste už vtedy vyhlásili: už teraz máme lepší tím. Boli ste o tom presvedčený alebo skôr šlo z vašej strany o psychologický ťah?
„Svojmu mužstvu musíte vždy veriť. A hráčov psychicky podporiť. Bol to z mojej strany taktický ťah. Hoci Žilina mala technickejšie mužstvo i kombinačne vyspelejšie, veril som a bol presvedčený, že my budeme lepší. Zásluhou disciplíny, dobrej organizácie hry i typológie hráčov, ktorých sme mali k dispozícii. A nám sa to podarilo, získali sme double.“
Jarný zápas na žilinskej pôde sa ukázal z pohľadu boja o titul ako kľúčový. Aj z vášho pohľadu sa všetko zlomilo práve v tomto dueli?
„Bol to dôležitý zlom. Ak by nás vtedy Žilina zdolala, vyhrá ligu s dvadsaťbodovým náskokom, a nie my. Misky váh boli nastavené tak, že kto ten duel vyhrá, bude mentálne hore. Potom sme Žilinčanov ešte zdolali v pohári a psychicky sa zlomili. Náš tím sa, naopak, dostal na koňa. Udržali sme sa na ňom až do konca a zaslúžene sme získali titul. Aj keď niektorí ľudia majú iný názor.
Na jar ste vo viacerých zápasoch vyhrali o gól, efektivita mužstva bola nesmierne vysoká. Tomu ste podriadili taktiku, hrať s rozumom?
„Pozrite sa, my sme dali najviac gólov v lige. A získali najviac bodov. Všade na svete sa rátajú iba tie. Bol to náš petržalský tím, nech si hovorí, kto chce, čo chce. V klube robili všetci, na čo mali, a pracovali sme, ako najlepšie vieme. Viem si však predstaviť aj väčšiu radosť po takejto sezóne, väčšiu vôľu po oslavách. Chýba mi také vnútorné uspokojenie. Život je taký.
Čo vás najviac trápi?
„Slovenský futbal. Viem si predstaviť aj zaplnenejšie tribúny. Štadióny? Na Slovensku nie sú. Je to celé pomýlené. Chceme ísť na Európu, svet a nemáme štadióny. Je nás päť miliónov a musíme si uvedomiť, kto sme, čo sme. Akú máme silu, prostriedky. Dá sa pokročiť, ale to musia chcieť všetci. Nielen tréneri, hráči či pár ľudí. Keby robili všetci, ako by mali, slovenský futbal by bol inde.“
O štadión však prichádza aj Artmedia. Bude vám za ním ľúto?
„Je pravda, že sme na ňom odohrali posledný zápas. Štadión za Starým mostom nemal vyhovujúce priestory, parkovacie plochy, to musí každý pochopiť. Futbal je aj obchod a toto miesto sa viac hodí na obchodné účely. Verím, že do dvoch rokov sa v Bratislave postaví iný štadión, na ktorý budú ľudia radi prichádzať a uvidia tam výborný futbal.
Niektorí fanúšikovia si vzali na pamiatku kúsky trávnika. Urobíte to aj vy?
„Nie, nechám si len spomienky.“
V čom sa odlišuje prvý a druhý titul Artmedie pre vás osobne?
„Prvý je najkrajší, druhý je ťažší. Robotu sme v klube urobili, vysvedčením je double.“
V posledných rokoch spravila Artmedia pre slovenský futbal dosť, hrali ste hlavnú súťaž Ligy majstrov. Ani to vás nehreje?
„Náš klub je trochu špecifický. Päť či šesť rokov účinkujeme v európskych súťažiach. Úspechy boli. Zdolali sme Porto na jeho pôde, v Glasgowe sme remizovali. Na Slovensku si však úspechy málokto váži. Očakával som iný ohlas a tým som sklamaný. Mám rozporuplné pocity. Ako to zvyknem hovorievať, jedno oko sa smeje a druhé plače.“
Pozícia trénera Jána Kociana pri reprezentácii je neistá. V súvislosti s jeho možnými nástupcami sa objavuje aj vaše meno. Čo môžete povedať na túto tému?
„Nie je otázka pre mňa, na to sú kompetentní ľudia. Ide to mimo mňa.“
O vašu osobu je záujem aj v zahraničí. Ako sa k staviate k takýmto alternatívam?
„Je to téma na debatu, odpoveď prinesú najbližšie dni. V klube sme mali zmluvy do konca sezóny. Uvidíme, akou cestou a filozofiou sa bude Artmedia uberať.
Vladimír Weiss
Narodil sa 20 septembra 1964.
Hráčské pôsobiská: Inter Bratislava, Sparta Praha. V českom tíme získal titul. V najvyššej súťaži nastúpil v 246 zápasoch.
Reprezentačné štarty: ČeskoSlovensko 19krát, Slovensko 12krát. Hral na MS 1990.
Trénerské zastávky: Artmedia (1998 – 2000, 2002 – 2006, od júla 2007), Spartak Moskovská oblasť (február 2006 – máj 2007)
Trénerské úspechy: tituly s Artmediou 2005, 2008. Víťaz Slovenského pohára 2004, 2008, účasť v skupine Ligy majstrov .
