BRUSEL. Štáty Európskej únie si po 18 mesiacoch úmornej debaty vymedzili terén, na ktorom vznikne budúca strategická zmluva medzi úniou a Ruskom. Vyjednávanie o novej zmluve začne budúci mesiac a malo by trvať približne rok.
Obavy z vydierania ropou
Európske krajiny majú uzatvorenú obchodno-politickú dohodu s Ruskom, zmluva však platila len do roku 2007. Postkomunistické krajiny zaskočili zostatok bloku tvrdým postojom k mantinelom pre komisiu, ktorá bude mať mandát na vyjednávanie s Kremľom.
S mandátom najskôr nesúhlasilo Poľsko pre svoj spor s Ruskom a blokáde importu poľského mäsa do federácie. Posledné týždne bránila schváleniu mandátu Litva. Žiadala väčšie záruky ráznej odpovede Rusku, ak by Kremeľ vydieral prostredníctvom ropy a plynu.
Litvu sa podarilo upokojiť vyhlásením, že energetickú bezpečnosť budú mať vyjednávači obzvlášť na zreteli. „Môžeme byť spokojní,“ povedal v Bruseli za Česko vicepremiér Alexander Vondra. Podľa neho sa tlak Litvy premietol do podmienok obchodu s energiami, ktorý je „na prospech veci“.
Zabezpečuje totiž „dôsledný princíp reciprocity“, ktorý by mal z únie urobiť partnera, nie nevoľníka Ruska, pokiaľ ide o ropu a plyn. Spokojný bol aj slovenský minister zahraničia Ján Kubiš. „Som rád, že sme našli jednotný postoj,“ povedal Kubiš.
Európa na Rusov dohliadne
Zmluva sa bude týkať všetkého od obchodu cez bezpečnosť, zrušenie vízového režimu s Ruskom až po výmenu študentov. Nevyhne sa ani téme ľudských práv, politických vrážd či konfliktom v bývalých sovietskych republikách.
Poliaci a Švédi využili schôdzu k predstaveniu iniciatívy Východné partnerstvo, ktoré má k únii tesnejšie pripútať krajiny ako Ukrajinu a Gruzínsko. Ministri nápad privítali, debata o detailoch sa však nekonala.
