BRATISLAVA. S blížiacim sa termínom zverejnenia konečného kurzu koruny a eura, s ktorým vstúpime do eurozóny, pribúdajú odhady a dohady, aký by mal byť. Medzi tým, čo hovoria bankoví analytici a čo občas povie niekto z vlády, najčastejšie premiér Robert Fico, a zástupcovia centrálnej banky, dochádza v poslednom čase k vzácnej zhode. Sú zajedno v tom, že konečný kurz by mal byť v rámci možností čo najsilnejší.
Aj budúcnosť? Áno
Analytici hovoria, že ekonomika zvládne aj silnejší konverzný kurz, ako je dnešný trhový. To nám pomôže zmierniť rast cien niektorých tovarov, iné by dokonca mohli zlacnieť. Euro pritom včera na devízovom trhu stálo približne 31,10 koruny. Premiér Fico presadzuje silný kurz, pretože podľa neho je „výhodný pre ľudí“. Guvernér svojimi vyhláseniami premiéra nespochybňuje, keď hovorí, že naša ekonomika „vytvára priestor na posilňovanie sa koruny“.
Podľa šéfa Klubu ekonomických analytikov Jána Tótha sa však nehrá o to, či konečný kurz bude silnejší, alebo slabší. „Napriek správam o rekordných úrovniach koruny je v súčasnosti na výber len neutrálny konverzný kurz, ktorý je blízko k rovnovážnemu, alebo slabší konverzný kurz,“ myslí si Tóth.
Optimálny kurz je podľa Tótha o niečo silnejší než čísla, o ktorých sa v súčasnosti hovorí ako o konverznom kurze. Napríklad podľa prieskumu medzi slovenskými ekonómami je očakávaný konverzný kurz 30,70 koruny za euro.
Optimálny kurz by podľa Tótha mal nielen skĺbiť súčasné potreby vývozcov, dovozcov a domácností, ale zohľadniť aj to, ako sa bude vyvíjať v najbližších mesiacoch a ako by sa vyvíjal v budúcom roku. „Zohľadňujúc fakt, že kurz bude zafixovaný bez odvolania a už sa meniť nebude, tak optimálny kurz je niekde viac pod 30 korún za euro,“ povedal. To je teda ešte nižšie ako spodná hranica, kam sa v súčasnosti podľa pravidiel únie môže koruna posilniť. Táto hranica je od oficiálneho stredového kurzu koruny a eura, teda takzvanej centrálnej parity, vzdialená 15 percent. Jej hodnota je 30,13 koruny za euro.
Analytik ING Bank hovorí, že pre priemysel by bol znesiteľný ešte aj kurz tesne nad 27 korún za euro. Prišiel k tomu cez porovnanie produktivity práce, ktorá u nás rastie niekoľkokrát rýchlejšie ako v eurozóne.
Aj člen Bankovej rady centrálnej banky Ľudovít Ódor si vie predstaviť, že euro zavedieme so silným kurzom. To si však pýta, aby vláda nešla proti podnikateľom.
„Keby si vláda bola istá, že dva až tri roky dokáže udržať tempo rozvoja ekonomiky a nebude hádzať podnikateľom polená pod nohy a tí by zároveň zefektívňovali svoju výrobu, tak sa dá stanoviť silnejší kurz bez toho, aby s tým ekonomika mala problémy,“ povedal nedávno v rozhovore pre SME.
Dnešné optimum nestačí
Analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý si myslí, že po výraznom spevnení z posledných týždňov sa koruna priblížila k úrovni, ktorá je v súčasnosti pre ekonomiku optimálna. Konečný kurz by však podľa neho mal byť ešte silnejší. Aj preto, že sa stanoví v polovici júla a platiť bude až do januára 2009. „Kurz, ktorý je optimálny v súčasnosti, by nebol výhodný ako konverzný, lebo bude fixovaný navždy a my už dnes vieme o niektorých udalostiach, ktoré nastanú v najbližšom období, ktoré by trhový kurz ovplyvnili, ale v skutočnosti ho už nebudú môcť ovplyvniť,“ povedal. V číslach to podľa neho znamená, že konečný kurz by mal byť 30,50 koruny za euro.
Pri predpovediach o kurze koruny sa môžu bankoví analytici dostať do konfliktu záujmov. Banky totiž obchodujú s devízami i na vlastný účet. V ich záujme je, aby čo najviac zarobili. Ak má niekto nakúpené koruny, čo je aj prípad mnohých bánk, je pre ne výhodné, aby kurz koruny bol čo najsilnejší.
Tóth tvrdí, že toto analytikov pri predpovediach konečného kurzu neovplyvňuje. „Analyzovanie ekonomických súvislostí je opakovaná hra, kde do styku prichádzajú médiá s analytikmi. Ak by sa nepozerali na veci objektívne, je prirodzené, že takých analytikov by médiá v budúcnosti už necitovali,“ povedal Tóth.
Autor: Ľuboš Jančík
