Rusi sa totiž v máji namiesto lásky venovali športu a spevu, a vyplatilo sa im to.
Taký úspešný mesiac si v Rusku málokto pamätá. Najskôr petrohradský klub Zenit získal Pohár UEFA, potom hokejisti pretrhli pätnásťročnú smolu a stali sa majstrami sveta, a nakoniec cez víkend Rusko po prvý raz vyhralo spevácku súťaž Eurovíziu.
Aj keď mi to možno všetci neveria, Rusom želám všetky tieto úspechy. A keď hrala Kanada s Ruskom vo finále, držala som palce ruskému tímu tak silno, až som dostala kŕč do dlane. Potom, čo Dima Bilan vyhral v Eurovízii, jasala som podobne vášnivo, ako ruskí fanúšikovia.
„Vidíš,“ povedal mi kamarát Rus a významne sa na mňa pozrel. „Náš prezident Medvedev zavolal Dimovi už pár sekúnd po vyhlásení výsledkov o tretej hodine v noci! To žiadny iný prezident nikdy neurobil a neurobí.“
Netušila som, čo na to odpovedať. Keby nedodal, že Rusko je najlepšie ešte v krasokorčuľovaní, plávaní, dobývaní kozmu, transplantácii rohoviek, že to Rusi vynašli čas, korčule, zápalky, pravý uhol a tričko s krátkym rukávom, radovala by som sa z toho ruského májového víťazenia ešte dnes.
Premiér Vladimir Putin dal hneď pokyn na vytvorenie komisie na prípravu Eurovízie 2009. Vládne kuloáry sú plné klebiet o tom, že tá ruská Eurovízia strčí do vrecka všetky predošlé, čo sa týka pompéznosti, drahoty a gýčovitosti. Komisia na vytváranie pozitívneho obrazu Ruska vo svete už maká ostošesť. Lenže, čo je najväčšie, nemusí byť vždy najlepšie.
