PRAHA, BRATISLAVA. Slovenská atletika nemala len Jozefa Plachého. Mala aj Dušana Moravčíka. Rodák z Bánova patril v sedemdesiatych rokoch medzi svetovú špičku na 3000 m prekážok.
Aj on, podobne ako košický strednotratiar, získal na svojom prvom európskom šampionáte striebornú medailu a na premiérovej olympiáde skončil piaty. Dnes dovŕši šesťdesiatku.
Naboso za postupom
Moravčíkov debut na helsinských ME 1971 je príbeh ako z rozprávky.
V rozbehu, ktorý bol iba jeho deviatym stíplom v živote, mu krátko po štarte ktorýsi zo súperov klincovkou šliapol na pätu a roztrhol novú sieťovanú tretru. Napriek tomu ho vyhral v československom rekorde.
„To je smola, bolo prvé, čo mi zišlo na um, keď sa mi to stalo. Vzápätí som si však uvedomil, že ak sa mám začať ľutovať, tak rovno môžem zastať,“ spomína. „Za pár sekúnd som sa znova absolútne skoncentroval. Tretra ešte chvíľu na nohe držala, ale potom sa začala párať a napokon som ju musel vykopnúť do vonkajšej dráhy. Posledný kilometer som bežal bosý. Bál som sa, aby mi pre to neušiel postup, finišovať som radšej začal už 300 metrov pred cieľom.“
Finále so štyrmi stehmi
Za ním s hrôzou zistil, že mu neroztrhli len tretru, ale aj nohu. Doktor Mácha mu ranu zošil štyrmi stehmi, nasadil antibiotiká a nakázal absolútny pokoj.
Funkcionári medzitým u servismanov Adidasu vybavovali nové tretry. „Zohnali len o číslo väčšie, sedem a polky nemali,“ smeje sa Dušan. To, že ločkajú, zistil až vo finále, lebo pred ním mu s ohľadom na ranu neradili príliš sa rozklusávať.
Dobehol v ňom druhý. Francúzsky favorit Jean-Paul Villain všetkých zaskočil trhákom už 600 m pred cieľom. „Keď som videl Moravčíkov tristometrový finiš v rozbehu, uvedomil som si, že je to moja jediná šanca,“ vysvetlil novinárom.
Rekord ťa prežije
O rok na mníchovskej olympiáde dobehol Moravčík piaty. Krátko po nej ohlásil útok na čerstvý svetový rekord Švéda Andersa Gärderuda 8:20,8.
„Som presvedčený, že som naň mal,“ vraví. Aj po 36 rokoch ho škrie, že rekord na Strahove neprekonal. „Zaostal som za ním tri sekundy, ktoré som stratil hneď v úvode, keď sa na moju prosbu o tempo staral Rus Morozov. Vzápätí ho vystriedal môj reprezentačný kolega Horčic, ale už bolo neskoro.“
Do životnej formy sa dostal pred montrealskou olympiádou 1976. „Generálku som absolvoval v Štokholme. Mali sme skvele rozbehnuté preteky, bežali sme na čas hlboko pod 8:20, ja na tretej pozícii. Zrazu som však zakopol o prekážku a zranil som si lakeť tak, že mi ho museli dať do sadry.“
Do tretice, už ako tridsiatnik, bežal na moskovských Hrách 1980. Pred nimi sa vo Varšave na jedinú sekundu priblížil vtedy osem rokov starému vlastnému čs. rekordu 8:23,8.
Ten rekord ťa prežije, prorokoval mu jeho vtedajší tréner Miloslav Pisařík, ale Dušan ho vysmial. „Jeho už prežil – zomrel pred dvoma rokmi,“ priznáva. „Ja stále verím, že sa dožijem jeho prekonania.“ Pisařík mal dobrý odhad. Zo stípla sa vykľula absolútna africká doména. Pre európskych bežcov sú časy pod 8:20 ešte aj dnes sviatočnou udalosťou a pre Čechov či Slovákov priam nedostižnou métou.
Oslava u Zátopkovcov
Moravčík, ktorý najlepšie atletické roky prežil v pražských kluboch Dukla a RH, ostal žiť po rozdelení republiky v Čechách. Predvlani ovdovel a od januára je dôchodcom.
„Už nebehám, zato na radu lekárov po nedávnej operácii menisku bicyklujem a plávam. A okrem toho chovám kanáriky,“ vraví ľubozvučnou slovenčinou.
Oslavy dnešných šesťdesiatin odložil. Kedy presne budú, ešte nevie. Vie však, kde: v Tróji u Dany Zátopkovej.
„Trávim u nej každý Silvester. Pani Dana má rada spoločnosť,“ vysvetľuje. „Vilku, ktorú si s Emilom pred pol storočím postavili, nedávno predala a práve sa sťahuje do neďalekého menšieho bytu. Na svojich 86 rokov sa stále skvele drží, ale už je pre ňu predsa len náročné sa o ňu starať. Posedenie k mojej šesťdesiatke bude na jej želanie zrejme rozlúčkovou akciou v ich vile. Chcem si ju ešte naposledy vychutnať, povedala mi.“
Dušan Moravčík
Trojnásobný účastník OH: v Mníchove 1972 na 3000 m prek. piaty, v Montreale 1976 vypadol v rozbehu, v Moskve 1980 desiaty. Na ME v Helsinkách 1971 druhý, v Ríme 1974 desiaty, v Prahe 1978 vypadol v rozbehu.
Osobné rekordy: 3000 m prek. 8:23,8, 5000 m 13:40,27, 10 000 m 28:57,9.
Autor: Marián Šim
