BRATISLAVA. Slovensko by privítalo pomoc Európskej komisie pri riešení energetického deficitu. Ten nám hrozí od januára 2009 po odstavení druhého bloku V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Ministerstvo hospodárstva sa preto chce obrátiť na Európsku komisiu, aby zobrala do úvahy, že oproti obdobiu, keď sa Slovensko zaviazalo odstaviť jadrovú elektráreň, sa energetický trh významne zmenil. Vtedy sa totiž dala kúpiť elektrina zo zahraničia, ale v blízkej budúcnosti to môže byť problém.
Premierove neprijateľné predstavy
Predĺžiť prevádzku druhého bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach o jeden až dva roky chce aj samotný premiér Robert Fico.
Vo štvrtok na Európskom jadrovom fóre v Prahe citoval odborníkov, podľa ktorých V2 môže vyrábať elektrinu do roku 2020 až 2025.
„Je pre nás neprijateľná predstava, že od januára budúceho roku budeme musieť niekde kúpiť dvadsať percent elektrickej energie,“ povedal Fico.
Slovensko investovalo v posledných rokoch do bezpečnosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach osem miliárd korún.
Ministerstvo hospodárstva na svojej internetovej stránke napísalo, že „práve z tých krajín únie, ktoré sa najviac snažili o odstavenie blokov v Bohuniciach, prichádzajú teraz ponuky investorov na výstavbu nových blokov v Mochovciach“.
Odpoveď na otázku, o ktoré krajiny ide, včera ministerstvo hospodárstva dať odmietlo. Z neoficiálnych zdrojov rezortu sme sa dozvedeli, že sú to veľké energetické koncerny z Nemecka, Francúzska a Talianska.
Sme na tom ako Litva
O odklad termínu odstavenia jadrových blokov má záujem aj Litva.
Predseda litovskej vlády v Prahe varoval, že ak by sa v roku 2009 druhý blok jadrovej elektrárne Ignalina natrvalo vypol, výrazne by stúpla v Litve cena elektrickej energie a hrozil by dokonca až štvorpercentný prepad HDP. Litva plánuje výstavbu novej jadrovej elektrárne pre potreby troch pobaltských štátov EÚ do roku 2015.
Autor: zz
