urópu, Spojené štáty i Kanadu a po páde režimu si získali aj slovenské publikum. Bábkové divadlo, ako hrával on, sa už nevidí.
Bol to príťažlivý vysoký muž s pevne znejúcim hlasom, ktorého obdivovali kolegovia - bábkari, divadelníci, zberatelia, teatrológovia, etnografi, priatelia, no najmä jeho diváci. Komediantský divadelný štýl hry s marionetami - bábkami vodenými zvrchu pomocou nití a drôtov - sa akoby zázrakom na Slovensku udržal aj v 21. storočí práve vďaka Antonovi Anderlemu.
Poznalo ho nielen detské, ale i dospelé publikum, v posledných rokoch aj v Európe, Spojených štátoch a v Kanade. Keby nebol ochorel, dobyl by so svojimi magickými marionetami aj Áziu.
Kočovný pôvod
Anton Anderle pochádzal z rodiny takzvaných kočovných komediantov, ktorých hranie má pôvod v starých európskych divadelných tradíciách z obdobia baroka. Najstaršie generácie našich dedov si pamätajú putujúcich komediantov v maringotkách. Najmä po 1. svetovej vojne začali hrávať slovenskí komedianti aj s bábkami. Najstarším slovenským bábkarským rodom sú Stražanovci, no hneď od nich sa do remesla zaučili aj Anderlovci.
Detstvo prežil v rodine putujúcich bábkarov. Jeho otec, bábkar Bohuslav Anderle, Tonkovi nedovolil študovať bábkarskú dramaturgiu na Divadelnej akadémii v Prahe, chcel mať z neho poriadneho človeka. Nakoniec sa však z neho bábkar stal.
Už v sedemdesiatych rokoch občas hrával s otcom, v roku 1972 zorganizoval vo svojom byte na bystrickom sídlisku prvé predstavenie pre svoju rodinu a pre susedov.
Z toho vznikla tradícia tzv. panelákových, neoficiálnych, ba až tajných predstavení pre priateľov a pre zahraničných účastníkov festivalu Bábkarská Bystrica. Tónove domáce vystúpenia a prehliadky jeho famóznej zbierky tradičných drevených marionet patrili k najväčším atrakciám festivalu.
Anton Anderle odolal tlakom v období socializmu, keď bolo komediantské bábkové divadlo nežiaduce najmä preto, že bábkar bol vlastne súkromne podnikajúci živnostník. Problémy mal i preto, že zo starých divadelných tradícií preberal barokový, väčšinou náboženský repertoár. Kedysi totiž bábkové divadlo nepatrilo deťom, to bol len „výdobytok“ socializmu.
Triumf v Holandsku
V osemdesiatych rokoch sa Anton spoznal s českým výtvarníkom Milanom Knížákom, terajším generálnym riaditeľom Národnej galérie v Prahe. Rýchlo si porozumeli ako nadšení zberatelia historických bábok. Anton sa stal v ostatných rokoch aj Knížákovým konzultantom pri tvorbe slovenskej časti jeho Encyklopédie výtvarníkov bábkového divadla v českých krajinách a na Slovensku.
Veľa cestoval a predvádzal klasické marionety v starých hrách, akými sú Faust, Don Juan, Jenovéfa a ďalšie. Šťastie mu priniesla Holanďanka, historička bábkového divadla Hetty Paerl, ktorá ho pozvala do Holandska.
Popularitu zažil Anderle najskôr tam, potom v Nemecku a Rakúsku a nakoniec i doma, na Slovensku. Dnes by sme ťažko našli európsku krajinu, kam nepriniesol svoje divadlo alebo výstavu bábok.
V roku 1990 sa začala jeho dráha profesionálneho bábkara. Vytvoril Tradičné bábkové divadlo Antona Anderleho. Po dobrom začiatku a priaznivých reakciách odborníkov i divákov bol jeho štart rýchly. O ňom a jeho rodinnej tradícii vzniklo niekoľko filmov, naposledy Posledná maringotka. Jeho premiéry sa už ale nedožil.
Koniec éry
Anton Anderle patril do Medzinárodného bábkarského zväzu UNIMA/UNESCO, nebol však len jeho radovým členom, ale aj váženým bábkarom, zberateľom, reštaurátorom, skutočným ochrancom národného i európskeho kultúrneho dedičstva.
S Antonom Anderlem odišlo aj tradičné bábkové divadlo v jeho pravej podobe. Cítiť to z e–mailov, ktoré po jeho smrti prišli z celého sveta.
„Nikdy nezabudneme na jeho humor a radosť, ktorou nás obklopoval, na úžasnú atmosféru, ktorú vedel vytvoriť, ani na jeho virtuózne hranie. Nespustíme ho z mysle ani z našich sŕdc ako jednu z osobností, ktorá sa zaslúžila o rozvoj bábkarstva v Európe,“ napísali zástupcovia Nemeckého fóra bábkového divadla v nemeckom Bochume.
Bol jednou z najdôležitejších osobností tradičného bábkového divadla v Európe. Tlieskal mu a obdivoval ho celý svet.
Margareta Niculescu, čestná prezidentka UNIMA, Francúzsko
* 20. 11. 1944† 16. 5. 2008
l 1972 - zorganizoval svoje prvé vystúpenie pre známych vo svojom byte
v Banskej Bystrici
l 1990 - dáva sa na profesionálnu dráhu , neskôr zakladá Tradičné bábkové divadlo
Autor: Ida Hledíková – Polívková, ( Autorka je teatrologička, predsedníčka Slovenského centra UNIMA)
