Rôzne potravinové zdroje môžu tvoriť pestrú, striedmu a vyváženú stravu. Energeticky dôležitá zložka pre ľudský organizmus je okrem iných látok aj inulín, ktorý sa trávením nerozkladá a nerozlaďuje hladinu cukru v krvi. Zaujímavý je preto v prevencii a podpornej liečbe cukrovky a ďalších civilizačných ochorení. Považuje sa za potravinársku rozpustnú vlákninu. Nachádza sa v topinamburoch, čakanke, hadomore španielskom, artičoke, v cibuľovej zelenine.
V posledných rokoch sa dostáva do povedomia aj jakon - hľuznatá okopanina, ktorá sa využíva ako lahôdková zelenina, liečivá rastlina a krmovina.
"Keď porovnáme hľuznaté okopaniny, tak zemiakové a topinamburové hľuzy sú produktom podzemného rozkonárovania. Sú to zhrubnuté rastové vrcholy na koncoch stolonov. Jakon vytvára dvojaké hľuzy - koreňové a stonkové. Koreňové vznikajú zhrubnutím niektorých koreňov. Sú zásobnou časťou rastliny a možno ich konzumovať. Nedajú sa nimi množiť rastliny. Stonkové hľuzy sa vytvárajú na stonke tesne pod povrchom pôdy. Nie sú vhodné na konzumáciu, ale na množenie," vysvetľuje František Horvát z Katedry rastlinnej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Jakon pochádza z Južnej Ameriky. Pestuje sa najmä na východných svahoch Ánd do nadmorskej výšky 3300 metrov ako viacročná rastlina.
"V našich pestovateľských podmienkach je to pre nízke teploty len jednoročná rastlina. Najlepšie sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti. Zatiaľ sa pestuje len na malých plochách v záhradkách. V kvetináčoch sa predpestujú balíčkované sadby z množiteľských hľúz. Rastliny sa presádzajú po 15. máji v spone 0,7 x 0,7 metra. Pravidelne sa okopávajú a zavlažujú. Koreňové hľuzy sú citlivé na nízke teploty, sú dosť krehké a ľahko sa mechanicky poškodzujú. Preto sa opatrne zberajú ešte pred príchodom mrazov," hovorí František Horvát a dodáva, že poškodené časti hľúz sa zasypávajú drevným popolom a uskladňujú sa v debničkách alebo vo vreckách, v chladných nemrazivých podmienkach.
"Takéto hľuzy sa môžu využívať v surovom stave samostatne alebo v zeleninových šalátoch, pri kuchynských úpravách, zavárané v zmesi s niektorými ovocnými druhmi. Zo šťavy možno vyrábať jakonový sirup na sladenie jedál. Získame ho šetrným odparovaním vylisovanej šťavy, pri teplote 40 °C. Sirup má tmavohnedú farbu, hustú konzistenciu a príjemnú chuť pripomínajúcu kvetový med."
Je veľmi dôležité pravidelne konzumovať dostatok surového ovocia a zeleniny, medzi nimi bežné i menej známe druhy. Jakon je takouto menej známou zdravou nízkoenergetickou potravinou s nízkym glykemickým indexom.
"Je zdrojom antioxidantov, draslíka, vápnika, horčíka a mnohých ďalších stopových prvkov. Zaslúžil by si väčšiu pozornosť pestovateľskej i spotrebiteľskej verejnosti ako doplnok zdravej výživy," zdôrazňuje František Horvát.
