Pre človeka, ktorého chytá závrat, aj keď stojí na balkóne na deviatom poschodí, je to nepredstaviteľná vec, ale niektorí ľudia to naozaj robia - postavia sa na bralo, most alebo budovu a bez akýchkoľvek samovražedných úmyslov skočia. Padajú, kým sa dá, a v poslednej chvíli otvoria padák. Hovorí sa tomu base jumping, teda skákanie z pevného bodu. Slovo BASE je zároveň skratkou štyroch objektov, z ktorých sa skáče - building (budova), antenna (televízne vysielače), span (mostný oblúk) a earth (zem, teda skaly a útesy). Je množstvo ľudí, čo skáču z lietadla. Base jumperov je podstatne menej a na Slovensku máme len jediného - Romana Dubského, známeho pod prezývkou Duby. "Nie je to až také nebezpečné. Dá sa to porovnať so skydivingom, teda klasickými skokmi z lietadla. Počet úrazov a úmrtí je porovnateľný," hovorí.

Pri skokoch z lietadla je minimálna výška, pri ktorej je potrebné otvoriť padák, 600 metrov, pri base jumpingu skáču väčšinou z výšky menšej, takže na otvorenie padáka veľa času nezostáva. Na orientáciu - voľný pád zo skaly vysokej 125 metrov trvá iba 5 sekúnd, ak nie je brzdený špeciálnymi kombinézami.

Sympatický Košičan má dvadsaťštyri rokov a z lietadla skákal od šestnástich. V skydivingu bol druhý v Európe a desiaty na svete. Študuje v Žiline, ako inak, leteckú dopravu a vôbec nevyzerá ako hazardér alebo adrenalínový závislák, skôr pôsobí dojmom človeka, ktorý si vie užívať života. "Base jumping je o slobode. Obsahuje aj prvky horolezectva alebo aspoň vysokohorského turizmu. Človek vidí krásnu prírodu - no a potom skočí. Ten pocit sa nedá ničím nahradiť."

História a súčasnosť

Base jumping nie je vynálezom bláznov, ktorí v modernej civilizácii už nevedia, čo so sebou. Jeho história siaha až do konca 18. storočia, keď fyzik a vynálezca Louis-Sébastien Lenormand skočil s domácky vyrobeným padákom z veže observatória v Montpellier. Padák sa podobal na dáždnik (po francúzsky parasol) a podľa neho dal Lenormand padáku aj meno parachute (chuter je po francúzsky padať). Zaujímavé je, že do histórie base jumpingu sa zapísal aj slovenský vynálezca Štefan Banič, ktorý skokom z budovy demonštroval v roku 1914 svoj nový padák (tiež dáždnikovej konštrukcie). Absolvoval skok z 15-poschodovej budovy vo Washingtone pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA.

Pravda, dnešné padáky base jumperov vyzerajú a fungujú inak, otvárajú sa mimoriadne rýchlo. "Vlastne jeden rozdiel oproti skákaniu z lietadla tu je," dopĺňa Duby. "Pri sky divingu máme záložný padák, pri base jumpingu nie. V prípade potreby by nebol čas otvoriť ho. Ale ak sa správne zloží, je minimálna pravdepodobnosť, že by zlyhal, takže baleniu venujeme maximálnu pozornosť."

Kto sa bojí, nech neskáče

Duby nikdy necítil závrat ani strach. Kto sa bojí, robí chyby. "No úplne bezstarostný nie som, to by ani nebolo dobré. Moje pocity pred skokom sa dajú opísať ako rešpekt." Pri skokoch sa snaží neriskovať. Skúšal aj otvorenie padáka nízko nad zemou, vo výške tridsiatich až päťdesiatich metrov. Keby padák otvoril len o sekundu neskôr, už hrozí minimálne dolámanie. "Nerobím to však príliš často, lebo sa to nemusí vyplatiť," hovorí.

A prečo vlastne skokani čakajú s otvorením padáka do poslednej chvíle? "Nejde o adrenalínové šoky, aspoň nie v mojom prípade. Robím to, ak chcem trekovať, teda voľným pádom zaletieť čo najďalej."

Pri skokoch je nevyhnutné dôkladne si preštudovať terén zdola aj zhora, všetky výbežky, previsy, vybrať si pristávacie zóny a záložnú pristávaciu zónu - úlohu môže zohrať aj počasie - vietor, hmla.

Vždy treba vedieť odhadnúť, kedy je skákanie nebezpečné, a aj keď to vyzerá ako nezmysel, ísť "na istotu".

Disciplíny

Pri base jumpingu nie sú definované zafixované figúry, aké poznáme napríklad zo skatingu, je však niekoľko spôsobov, ako a s čím skákať. V súčasnosti "letia" horizontálne lety, pri ktorých pomáha dosahovať dobré výsledky vtáčia kombinéza wing suite - tá sa používa aj pri klasických skokoch z lietadla. Uplatňovať sa dá aj akrobacia podobná tej pri skokoch do vody, táto disciplína sa volá acro. "Práve tomu sa venujem, lebo som kedysi robil šesť rokov gymnastiku, takže mám k tomu blízko," hovorí Roman Dubský. Okrem wing suite sa používa ešte track suite, kombinéza, ktorej rukávy pripomínajú krídla, nedoletí tak ďaleko ako wing suite, ale veľmi dobre kĺže.

Pri nebeskej bráne

Roman Dubský skáče v českom Czech Base Teame, pretože bol na Slovensku dlho jediný. Nedávno mu pribudol nasledovník, kolega, ktorý má už desať zoskokov. Sám Roman má za sebou vyše stovky base jumpov a z lietadla dve tisícky zoskokov.

V utorok mal v Prahe premiéru zaujímavý dokumentárny film, v ktorom majú prsty práve Duby a ľudia z Czech Base Teamu. Český lyžiar, reprezentant vo freeride Robin Kaleta si splnil sen a stal sa base jumperom, pretože jeho cieľom je ski base - teda skoky s padákom a lyžami. Išiel na to od začiatku, jeho inštruktormi boli Roman Dubský, najskúsenejší český base jumper Martin Trdla a profesionálny skydiver Petr Směšný. Film Knocking on heaven's door zachytáva všetky tieto kroky - od zoskokov z lietadla, čo je povinný úvod zaškoľovania, až po finále v talianskych Dolomitoch, kde Kaleta skáče svoj prvý base jump. "Zmyslom filmu je ukázať, že ide o krásny šport, ktorý nie je nijakým hazardérstvom. No zároveň aj upozorniť na to, že dopracovať sa k skokom je dlhá cesta a kto ju neabsolvuje, zahráva sa so životom," hovorí Duby. "Musím spomenúť aj náš filmársky tím, boli to veľkí profesionáli a zároveň skúsení horolezci, takže dokázali nakrúcať na neuveriteľných miestach." Film by mal byť prístupný aj pre slovenských divákov.

Zakázaný adrenalín

Skákanie z domov, vysielačov a iných mestských stavieb je z pochopiteľných dôvodov všade vo svete zakázané a na rôzne exhibície je potrebné mať úradne schválenú výnimku. Ale ani vo voľnej prírode nemajú base jumperi na ružiach ustlané - začiatočníci, ktorí sa pozabíjali pri nezodpovedných skokoch bez náležitej prípravy, spôsobili zlú povesť tohto športu a v niektorých krajinách je zakázaný aj vo voľnej prírode, kde skokani nikoho neohrozujú. Povolený je v Taliansku, Nórsku, vo Švajčiarsku, Venezuele, v Mexiku, Rusku a ďalších krajinách.

Treba skákať

Duby študuje, pracuje ako parašutistický inštruktor, ale chce hlavne skákať. "Chcem sa zúčastniť na svetovej súťaže v base jumpingu v španielskom Bedinorme, skáče sa zo strechy najvyššieho európskeho hotela. Je to skôr exhibícia, ale zábava musí byť. A kontakty tiež nie sú zlá vec. Súťaže v base jumpingu nie sú v Európe príliš rozšírené, lebo táto disciplína je menšinová záležitosť oproti skydivingu. Potom chcem absolvovať niekoľko medzinárodných súťaží v swoopingu, to je moja ďalšia obľúbená disciplína - skákanie s extrémnym padákom, teda malým a veľmi rýchlym, ktorý umožňuje aj dlhé horizontálne lety tesne nad zemou. No a niečo chceme poskákať v Nórsku, vo Švajčiarsku a ešte raz zájsť do Dolomitov.

Roman Dubský má priateľku, s ktorou chodí dva roky. "Bojí sa, samozrejme, ale zároveň mi drukuje, lebo vie, že skákanie je celý môj život. Mám z neho radosť, oslobodzuje a uvoľňuje ma. Rodičia takisto. Moji blízki vidia, že je to bezpečné, pretože to robím s rozumom. Nešťastné udalosti zapríčiňuje takmer vždy ľudská chyba. Aj keď sú prípady, že veľkí profesionáli sa ženú a chcú prekračovať limity, čo môže dopadnúť zle."

FOTO BASEPROJECT.CZ, AUTOR