BRATISLAVA. Školská reforma ministra školstva Jána Mikolaja z SNS sa môže od septembra spustiť. Poslanci včera súhlasili s jeho návrhom zákona, školám zostávajú na najväčšiu zmenu v školstve od revolúcie tri mesiace.
Postupne by sa mali pripravovať na to, aby v ich triedach sedelo menej žiakov. Učitelia by si mali rýchlo naštudovať nové osnovy, podľa ktorých budú učiť. Zároveň musia pracovať na školských programoch, ktoré doplnia štátom predpísané učivo.
Koalícia odignorovala opozičných poslancov, hoci mnohí sa snažili zlepšiť chyby zákona. „Mašinéria prevalcovala aj rozumné návrhy,“ povedala Tatiana Rosová z SDKÚ, podľa ktorej v zákone ostalo viac absurdít.
Deti napríklad budú dostávať potvrdenie o absolvovaní materskej školy, hoci tie ostali nepovinné. Riaditeľom tak pribudne byrokracia, aby rodičom vydali zbytočný papier.
Bez nápravy ostali aj odmeny pre predsedov školských maturitných komisií. Za skúšanie im koalícia odsúhlasila honoráre 10 až 40 korún. Zabudla však do zákona napísať, že je to suma za žiaka.
Ďalšia nelogickosť čaká rodičov, ktorí budú svoje deti učiť doma. Zákon individuálne vzdelávanie povoľuje, ak ho zabezpečí pedagóg. Rodičia mu budú musieť platiť, sumu zákon neurčuje. Platiť však budú musieť aj vtedy, ak učenie zabezpečí babka – učiteľka na dôchodku.
Ľudmila Mušková z HZDS pripustila, že v zákone sú aj zbytočnosti. „Som ale rada, že sa prijal,“ hovorí.
Zákonu vyčíta len to, že napriek pôvodnej dohode koalícia nesúhlasila so zachovaním šesťročných gymnázií, ktoré sú podľa nej vhodnejšie ako osemročné. Tie koalícia ponechala, hoci ich pôsobenie obmedzila. Prijímať budú môcť len päť percent žiakov populačného ročníka.
Riaditelia aj učitelia sa obávajú, že na zmeny sa nestihnú pripraviť včas. „Každé začiatky sú ťažké, pri reforme zvlášť,“ odkázal im Mikolaj.
Pomôcť im chce najmä so školskými programami, ktorých vzory ministerstvo pripraví. Ak školy nestihnú pripraviť vlastné, učiť budú podľa predlohy.
Ako sa znížia počty žiakov
v materskej škole z 28 na 20 - 22
podľa veku detí,
v 1. ročníku základnej školy
z 29 na 22,
v 2. až 4. ročníku základnej
školy z 34 na 25 žiakov,
v 5. až 9. ročníku základnej
školy z 34 na 28,
v stredných školách z 34 - 38
na 30,
na zmenu dostanú školy
trojročné prechodné obdobie.
Školský zákon opozíciu ešte viac rozhádal
KDH nepodporilo ústupky voči maďarským žiakom. SMK ich vraj získalaod koalície za podporu Lisabonskej zmluvy.
Včerajšie hlasovanie o školskom zákone podľa KDH aj SDKÚ dokázalo, že SMK si od vládnej koalície vyrokovala ústupky pre maďarských žiakov za to, že nedávno podporila Lisabonskú zmluvu. Išlo najmä o to, koľko hodín štátneho jazyka sa majú menšiny učiť.
Predseda SMK Pál Csáky dohody odmieta. Za ústupkom koalície podľa neho nie sú rokovania ani tlak európskych strán, ale „zdravý rozum“. Za dôkaz, že SMK sa s koalíciou nedohodla, označil tiež to, že návrh podporila aj SDKÚ.
KDH Maďarom nepomohlo
Väčším problémom ako obvinenia z rokovania s koalíciou je pre SMK včerajšie hlasovanie KDH. Nepodporilo ani jednu zmenu v prospech menšín.
Csáky kritizoval najmä Daniela Lipšica, ktorý hlasoval proti návrhu SMK, aby školskí inšpektori, ktorí pôjdu do maďarských škôl, museli ovládať maďarčinu.
Hlasovanie KDH je pre SMK signálom, že do opozičnej spolupráce sa netreba ponáhľať. Csáky hovorí, že SMK má záujem na obnovení spolupráce, ale „za férových a korektných podmienok“.
Lipšic hovorí, že hlasovaním len vyjadril svoj nesúhlas s dohodou medzi SMK a koalíciou. „Ide o viac Bruselu za menej slovenčiny,“ povedal.
Jazyk si majú „osvojiť“
Maďarskí žiaci mali mať podľa pôvodného návrhu zákona rovnaký počet hodín slovenčiny ako maďarčiny. Nakoniec poslanci schválili návrh Oľgy Nachtmannovej zo Smeru, že menšiny sa budú učiť štátny jazyk „v rozsahu potrebnom na jeho osvojenie“.
SMK to vníma ako zlepšenie návrhu. Masové protesty maďarských učiteľov, žiakov a rodičov tak vraj nehrozia. SMK ich na ne nebude vyzývať.
Maďarskí učitelia Nachtmannovej návrh za ústupok nepovažujú. „Je to príliš pružná formulácia,“ hovorí Zoltán Pék zo Združenia maďarských pedagógov. Mikolaj nemusí nič meniť na svojom návrhu štátneho vzdelávacieho programu, podľa ktorého maďarských žiakov čaká v prvej triede po päť hodín slovenčiny aj maďarčiny týždenne.
„To je zlé,“ reagoval riaditeľ základnej školy v Komárne Zoltán Fekete. Myslí si, že je jedno, koľko hodín sa budú žiaci učiť. Tí, ktorí sa nebudú chcieť naučiť, sa po slovensky aj tak nenaučia. „Hoci sa to Slovákom ťažko počúva, treba pochopiť, že pre maďarské deti je slovenčina cudzí jazyk a podľa toho treba zmeniť aj prístup.“
