BRATISLAVA. Jana Tomášková z anglicko-slovenského bilingválneho gymnázia v Sučanoch hovorí, že kým ten základný zoznam literatúry potrebnej k maturite si študenti prečítajú, horšie je to s čítaním ostatných diel, o ktorých sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry učia. Po slovenskej klasike siahajú neradi a len sporadicky. Všetko potom závisí od motivácie učiteľa.
Jane Tomáškovej na gymnáziu, ale aj Emílii Kráľovičovej na bratislavskej Spojenej škole potravinárskej na Farského ulici sa osvedčujú prezentácie kníh.
Študenti si medzi sebou rozdelia tituly, ktoré chcú čítať a potom urobia na hodine spolužiakom prezentáciu. "Dobrá prezentácia šikovného žiaka vie ostatných zaujať natoľko, že sa začnú o knihu zaujímať. Tento rok sa to stalo napríklad pri diele Margity Figuly a nedávno pri Barčovi-Ivanovi," hovorí Jana Tomášková. Páčil sa im aj Blažkovej Nylonový mesiac.
Študenti si dnes už síce nemusia robiť čitateľské denníky, ale pri prezentácii knihy musia pracovať s výpiskami, citátmi, musia si teda urobiť aspoň stručné zápisky, aby o knihe vedeli diskutovať nielen s vyučujúcou, ale aj so spolužiakmi. "A niekedy je pozoruhodné, aká myšlienka ich zaujme, aký detail si všimnú," hovorí Tomášková.
"Kým prváci sa k čítaniu stavajú negatívne, ako postupujú do vyšších ročníkov, ich vzťah sa k literatúre predsa len mení na pozitívnejší," tvrdí Emília Kráľovičová. Začínajú sa na knihy pozerať inými očami. Napríklad na takého Malého princa. Hovoria, že na základnej škole mu ešte nerozumeli. "Sú ale knižky, cez ktoré sa neprehryzú, napríklad taký Otec Goriot, toho len málokto dočíta."
Žiaci si dávajú pozor na hrúbku knižky. Tenké majú v obľube, preto väčšina prečíta Antigonu. V štvrtom ročníku ich už oslovuje literatúra po roku 1945. (or)
