BRATISLAVA. Denne číta beletriu iba 6,8 percenta stredoškolákov. Taký je výsledok januárového výskumu čítania medzi žiakmi stredných škôl. Číslo je menšie ako u dospelej populácie.
Na prieskume sa podieľalo Literárne informačné centrum a Národné osvetové centrum. Vzorku tvorilo 1201 študentov z osemnástich škôl všetkých typov z rôznych slovenských regiónov. Beletriu okrem povinnej najviac čítajú gymnazisti, z ktorých 7,8 percenta ju číta denne. Najmenej je to na učňovských školách - 3,8 percenta.
Ešte horšie je to so slovenskou literatúrou. Pravidelne ju číta 1,9 percenta stredoškolákov, gymnazistov je medzi nimi iba 1,1 percenta. Štyria z desiatich opýtaných súhlasia s názorom, že slovenská literatúra za svetovou mierne zaostáva. Mnohí žiaci, ktorí sa nezaujímajú o beletriu, sa však intenzívne venujú odbornej literatúre.
Nepotvrdil sa mýtus, že televízie berú literatúre čitateľov.
Čitateľská gramotnosť
Dnešní študenti nechcú čítať, hovorí Jana Tomášková, ktorá učí slovenský jazyk a literatúru na anglicko-slovenskom bilingválnom gymnáziu v Sučanoch. Rovnaký názor má aj Emília Kráľovičová z bratislavskej Spojenej školy potravinárskej na Farského ulici. Tá povedala, že žiaci čítajú iba to, čo chcú.
Obe dlhoročné slovenčinárky následky nízkej čitateľskej gramotnosti videli aj na tohtoročných písomných maturitách. Podľa Tomáškovej sa to prejavuje v štylistickej zručnosti, v pravopise, vo vyjadrovaní.
Emília Kráľovičová hovorí, že žiaci majú veľmi slabú slovnú zásobu, nevedia jednoducho odpovedať na danú otázku, hľadajú slová. Pri slohových prácach používajú veľa ukazovacích zámen, nevedia položiť správne otázku, majú zlý slovosled. Len veľmi ťažko siahajú po literatúre, stačí im prelistovať noviny, prečítať si titulky, šport. "Nemáme ich ani čím motivovať, lebo do povinného čítania sú zaradené knihy, ktoré ich neoslovia. Horko-ťažko si pozrú z klasiky film."
Povinné čítanie a predsudky
Ak chcú byť úspešní na externej časti maturitnej skúšky, musia zvládnuť zoznam povinných diel, ktorý je zverejnený na webovej stránke Štátneho pedagogického ústavu. Povinnému čítaniu prichádzajú na chuť až v treťom a štvrtom ročníku.
Svoje robia aj predsudky, povedala Jana Tomášková. Študenti majú v sebe zakódované, že čo je povinné, je zlé.
Svedčia o tom aj ich ohlasy z internetovej diskusie na tému povinného čítania. Absolventka gymnázia Eva napríklad napísala: na povinnom čítaní mi vadilo to, že boli taxatívne určené knihy, ktoré sme mali prečítať. A nanútiť niekomu, ktorú knihu presne musí prečítať, vyvoláva skôr odpor k povinnému čítaniu. Väčšina tých kníh ma neoslovila a nechcelo sa mi ich čítať, možno už len preto, že boli povinné.
Aj ďalšia študentka sa priznáva, že len v prvom ročníku sa profesorke podarilo ich donútiť, aby prečítali Antigonu. Pre mnohých to bola jediná kniha z povinného čítania, ktorú prečítali.
Dana hovorí, že sa jej do tých nadiktovaných kníh nikdy moc nechcelo. Asi ich bude čítať až potom, keď už nebude chodiť do školy.
Medzi stredoškolákmi sa predsa len nájdu aj zapálení čitatelia. Druháčka Soňa tvrdí, že zoznam povinného čítania jej plne vyhovuje, ba dokonca keď ho videla, sa na knižky z neho tešila. Lucia, ktorá vždy čítala kvantá kníh, napísala, že kým iné hltala, o povinných knihách to povedať nemôže. Zastáva názor, že kto nečítal, toho povinná literatúra čítať nenaučila, opísal a hotovo.
Čo by pomohlo
Podľa Mariána Lapitku, dnes už učiteľa na dôchodku, ktorý slovenský jazyk a literatúru dlhé roky vyučoval a dnes robí externého poradcu na Štátnom pedagogickom ústave, sa predmet literatúra učí na väčšine stredných škôl veľmi-veľmi zle. Iba málo učiteľov učí literatúru zážitkovo. Aj preto si mnoho študentov nenachádza cestu k povinnému čítaniu.
"Na literatúre sa žiaci bifľujú nepodstatné a nezaujímavé veci o spisovateľoch, učia sa rozprávať o tom, čo nepoznajú. Sledujeme to desiatky rokov," hovorí.
Čo by žiakov podchytilo, aby čítali povinnú literatúru? "Napríklad to, že sa z úst učiteľa prestanú dozvedať, čo si majú myslieť povedzme o básni Mor ho!. A namiesto toho si budú na hodine tú báseň čítať, recitovať. Žiaka by to malo zaujať viac, ako keď si len zapisuje, čo hovorí učiteľ. Ak bude s dielom v naozajstnom styku, začne ho inak vnímať a prijímať. To ale nevylučuje, že niektorí žiaci povedia, že je to hlúposť."
"V dnešných učebniciach literatúry je, žiaľ, napísané to, čo si má osvojiť ten, kto tú knihu nikdy nečítal," hovorí Lapitka. Aj preto treba nové.
