WASHINGTON, BRATISLAVA. Primárková sezóna je takmer na konci, no demokrati ešte stále nemôžu zdvihnúť víťaznú ruku jednému z kandidátov na amerického prezidenta. Aj keď víťaz je takmer istý, systém výberu nominanta na demokratickú stranu ho nedovoľuje matematicky potvrdiť.
Novembrový súboj s Johnom McCainom nemá Barack Obama na stopercent istý ani po utorkových primárkach v Oregone a Kentucky. V jednom štáte dominoval, v druhom (Kentucky) ho pracujúca stredná vrstva, jeho Achillova päta, odmietla. Mnohí lídri Demokratickej strany sa zhodujú: niečo sa v systéme musí zmeniť.
Dlhé primárky rozdeľujú
Kým republikánsky kandidát John McCain sa už od marca môže pripravovať na rozhodujúci novembrový duel, demokratický kandidáti míňajú peniaze a energiu vo vzájomnom boji. Po takejto dlhej primárkovej kampani zostáva strana rozdelená.
Republikáni po dvoch obdobiach nepopulárneho prezidenta Busha mali hrať vo voľbách rolu outsiderov, no po rozdelenej kampani má John McCain minimálne vyrovnané šance voči demokratickému kandidátovi.
Niečo podobné sa stalo v roku 1976 u republikánov. Post nominanta získal až na zjazde Ronald Reagan pred Geraldom Fordom, no rozdelenú stranu potom vo voľbách porazil demokrat Jim Carter.
„Poučenie je, že ak sa držíte príliš dlho, len tým poškodíte seba a svoju stranu,“ povedal pre Wall Street Journal analytik American Enterprise Institute Norman Ornstein.
Na vine je systém?
Mnohí vidia vinu v systéme, ktorý najmä pri demografickej rozdielnosti kandidátov a ich voličov, ako sa to stalo tento rok, voľby naťahuje. „Namiesto toho, aby sa strana pred voľbami spojila, ju rozdelí,“ napísal v úvodníku pre Atlanta Journal Constitution Steve Anthony, bývalý výkonný riaditeľ Demokratickej strany v Georgii. Systém výberu kandidátov medzi oboma hlavnými stranami v Amerike je v jednej veci iný.
Kým u republikánov víťaz v primárkach v jednom štáte získava všetkých delegátov, ktorí ho budú voliť, u demokratov sa delegáti rozdelia proporčne. Hillary Clintonová často tvrdí, že ak by sa demokrati riadili rovnako heslom víťaz berie všetko, bola by dnes nominantkou ona.
Podobné hádky boli aj o tom, koho vlastne volila väčšina Američanov. Clintonová sa bráni, že viac ľudí za ňu hlasovalo v primárkach, kde býva väčšinou vyššia účasť.
Kritiku schytali aj takzvané caucasy, čiže volebné zhromaždenia susedov, ktorí po niekoľkohodinovej „hádke“ určia, koho podporujú. Nie každý má na ne na rozdiel od relatívne krátkeho hodenia lístka do urny počas primárok čas.
Pred demokratmi teda stojí otázka: Ako zmeniť systém, aby sa taká dlhá kampaň už neopakovala?
Nie je čas na zmeny
Demokrati, ale aj republikáni už o zmenách diskutujú, aj keď zatiaľ žiadne konkrétne návrhy na stole nie sú. Na stretnutí koncom apríla sa hovorilo najmä o dvoch štátoch, ktoré primárkovú sezónu tradične otvárajú: Iowy a New Hampshiru. Tí majú uzákonené výsadné postavenie, ktoré podľa mnohých diskriminuje ostatné štáty. Takisto chcú termín otvorenia sezóny posunúť späť na február.
Napriek tomu je možné, že podobný systém zažijú Američania aj v ďalších prezidentských voľbách. Na prijatie zmien totiž podľa regulí strán nie je veľa času. Republikáni by ich museli odsúhlasiť do septembra tohto roku, demokrati majú iba o trochu viac času.
Clintonov minister: Hillary nemala nijakú stratégiu
Kandidáti sú dôležitejší ako samotné strany, hovorí bývalý americký minister obchodu a rodinný priateľ Clintonovcov MICKEY KANTOR. Skúsenosti s kampaňou má bohaté. V roku 1992 viedol víťazný tím Billa Clintona.
Dokedy bude Hillary Clintonová bojovať o nomináciu?
„Iste to bude aspoň do tretieho júna, kým sa neskončia posledné primárky a volebné zhromaždenia v Portoriku, Montane a Južnej Dakote. Dôležitý bude 31. máj, keď zasadne výbor Demokratickej strany a rozhodne, čo bude s Michiganom a Floridou. Tieto udalosti určia, ako sa rozhodne Clintonovej tím.“
Obama je už považovaný za jasného nominanta Demokratickej strany. Kde urobil Clintonovej tím chyby, spočiatku všetko hralo v prospech senátorky?
„Jej tím minul príliš veľa peňazí už v roku 2007, čím si obmedzil zdroje do volebného roka. Nemala nijaký plán a stratégiu po februárovom superutorku. Slepo verila, že v ten deň získa nomináciu. A tretia vec, z nejakého zvláštneho dôvodu nemala stratégiu na volebné zhromaždenia. Obama potom vyhral vo veľkom v niektorých štátoch a jeho náskok v počte volených delegátov sa už nedá prekonať.“
Súčasný nominačný proces demokratovje chaotický, nemal by sa zreformovať?
„Systém potrebuje skutočnú reformu. V prvom rade by sa mal odstrániť proces volebných zhromaždení, ktoré sú zo svojej podstaty nedemokratické. Pracujúci sa na nich nemôžu zúčastňovať, preto v nich volí najmä skupina mladých a vzdelaných ľudí, počet miestností, kde prebiehajú tieto zhromaždenia, je malý. Stačí, keď si porovnávate volebnú účasť v štátoch, kde boli primárky a kde boli zhromaždenia.“
Skráti sa celý proces, zmení sa jeho priebeh?
„Mali by sme urobiť systém regionálnych primárok. New Hampshire a Iowa, kde tradične hlasujú ako prví a dostanú nepomerne veľa pozornosti, robia celý proces menej spravodlivým. Mohli by sme mať povedzme sedem či osem regionálnych primárok v období štrnásť až šestnásť týždňov. Ich poradie by sa mohlo každý volebný rok striedať, aby ani jeden štát nemal výhodu prvého.“
Kľúčovou témou je recesia americkej ekonomiky. Kto z kandidátov má na ňu recept?
„Na rozdiel od republikánov, demokratickí kandidáti majú konkrétne plány, ako riešiť hypotekárnu krízu, chrániť vlastníkov nehnuteľností. Zvažujú zmrazenie úrokových sadzieb, rozmýšľajú nad cenou benzínu a chcú mať konkurencieschopnú americkú ekonomiku. John McCain detailne o ekonomických plánoch nerozpráva, skôr sa venuje zahraničnej politike. Ekonomická politika republikánov sa zrejme scvrkla iba na znižovanie daní a otázku deficitu verejných financií.“
Aký bude mať hospodárska recesia vplyv na voľby?
Demokrati budú vďaka nej v silnejšej pozícii. Zdá sa, že sa venujú tejto otázke viac a prieskumy ukazujú, že americká verejnosť im v ekonomike aj viac dôveruje. Spojené štáty sú napríklad jedinou vyspelou krajinou bez národného zdravotníckeho systému, musíme posilniť verejné školstvo, zmeniť energetickú politiku, bojovať s globálnym otepľovaním.“
Môže to urobiť McCain napriek nepopularite Republikánskej strany?
„V americkej politike sú kandidáti dôležitejší ako strany, voliči sa nechávajú ovplyvniť tým, ako na nich politik pôsobí ako osobnosť. Poznáme niekoľko príkladov, keď sa do Bieleho domu dostali kandidáti nepopulárnej strany. Tento rok sa to zrejme nestane, no nie je to vylúčené.“
Braňo Ondrášik
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
