LUXEMBURG. Valerij Jazev, šéf ruského plynárenského zväzu a súčasne viceprezident Dumy, vyhlásil, že prvá vetva plynovodu Nord Stream sa uvedie do prevádzky v roku 2012. Druhá by sa mohla začať používať o rok neskôr. Prvotné prognózy pritom hovorili o roku 2010 pre obe vetvy.
Hlavnou príčinou časového sklzu sú podľa agentúry Reuters ekologické výhrady Švédska a Fínska. Zatiaľ čo konflikt s Estónskom a Litvou je podľa Jazeva urovnaný, so Štokholmom a Helsinkami sa konzorciu zatiaľ nepodarilo nájsť spoločnú reč. „Ak bude niekto chcieť tento projekt torpédovať, budeme hľadať náhradné trasy,“ dodal Jazev podľa Reuters.
Švédska vláda odmietla výčitku, že blokuje Nord Stream z politických pohnútok. Ministerka pre európske záležitosti Cecilia Malmströmová v denníku Financial Times Deutschland zdôraznila, že jej vláda sa vždy usilovala pozerať na plánovaný plynovod „triezvo a vecne“. Podotkla však, že „prvá žiadosť o stavebné povolenie neobsahovala nijaké ekologické aspekty, čím sa nesplnili medzinárodné kritériá na takéto projekty“.
Plánovaný plynovod sa medzičasom stal témou aj v Európskom parlamente. Kritizovali ho napríklad dvaja poľskí europoslanci: predseda zahraničného výboru EP Jacek Saryusz-Wolski a poľský šéf petičného výboru v EP Marcin Libicki. Plynovod totiž obchádza Poľsko, ktoré tak príde o poplatky za tranzit a nevyťaží zo svojej polohy medzi východom a západom.
Saryusz-Wolski pre Financial Times Deutschland poznamenal, že spor o Nord Stream môže mať aj pozitívne následky: „Paradoxným výsledkom debaty o tomto plynovode môže byť skutočnosť, že všetky štáty EÚ si konečne jasne uvedomia, že v Európe potrebujeme skutočnú spoločnú energetickú politiku.“
Plynovod Nord Stream je do určitej miery aj konkurenciou pre slovenský tranzitný plynovod. Pokiaľ Európska únia nebude potrebovať z Ruska viac plynu, vyťaženosť slovenskej vetvy môže klesnúť.
