BRATISLAVA. Do niektorých špeciálnych základných škôl chodia aj rómske deti, ktoré tam nemajú čo robiť. Nároky na učivo sú tam nižšie, takže žiaci môžu ľahšie získať takzvané prospechové štipendium.
Predstavitelia niektorých špeciálnych základných škôl ovplyvňujú rodičov rómskych žiakov, keď sa rozhodujú, kam svoje dieťa prihlásia, píše splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Anina Botošová v správe o svojej minuloročnej činnosti, ktorou sa včera zaoberala vláda.
Najznámejším je prípad Špeciálnej základnej školy v Pavlovciach nad Uhom. Za posledné dva roky do nej prešlo na žiadosť rodičov vyše 50 detí, tvrdí starosta obce Jozef Kočan.
Rozhodne psychológ
Prospechové štipendium môžu dostávať žiaci z rodín v hmotnej núdzi. Kočan tvrdí, že kým v základnej škole ho dostáva 51 percent takýchto detí, v špeciálnej až 98 percent. V prvom prípade ide priemerne o 312 korún mesačne, v druhom ešte o 121 viac.
Osobitné školy neprijímajú deti na základe žiadosti rodičov, ale výsledkov istých vyšetrení, s ktorými rodičia súhlasili.
Anna Racková z Krajského školského úradu v Košiciach vysvetľuje, že „psychológ musí dať jednoznačné odborné vyjadrenie, či žiak je, alebo nie je mentálne retardovaný“. Len na základe pozitívneho výsledku možno dieťa prijať do špeciálnej základnej školy.
Tým argumentoval aj riaditeľ školy v Pavlovciach, keď sa o prípad začali zaujímať médiá. Krajský školský úrad v Košiciach však urobil kontrolu a potom rozhodol, že päť žiakov osobitnej školy patrí do klasickej základnej školy a ďalších sedem si vyšetrenia zopakuje.
Riadne školy nechcú
Pedagóg Vladimír Rafael, ktorý sa venuje rómskej problematike, tvrdí, že rómske deti sa „do špeciálnych škôl dostávajú na základe nesprávnej diagnostiky zo strany psychológa alebo špeciálneho pedagóga“. Hoci máme špeciálne testy školskej zrelosti rómskych detí, zákon nevyžaduje, aby sa používali.
Úrad splnomocnenkyne píše, že špecifická porucha učenia, ktorú zrejme majú mnohé rómske deti, si nevyžaduje, aby navštevovali špeciálnu školu. Upozorňuje na to pravidelne aj Európska komisia.
V bežných školách by však nedosahovali taký prospech, aby mohli poberať prospechové štipendium.
Rafael za problém považuje aj dostupnosť škôl pre rómske deti. Mnohé základné školy v mieste ich bydliska zanikli a rodičia sa boja pustiť ich do škôl v meste alebo v okolitých obciach. „Keď je teda v mieste ich bydliska špeciálna škola, svoje deti dajú radšej tam. Často hovoria: To sú naše školy, deti sa tu cítia dobre.“
