Na Slovensko ste prišli k reprezentačnému tímu dva razy. Vždy po dlhšom pôsobení v zahraničí. Pamätáte si na prvý pocit z nášho futbalu?
„V oboch prípadoch euforický, hoci v odlišných vnemoch. V deväťdesiatom treťom sa všetko tvorilo nanovo. Asistoval som odborníkovi svetového formátu Jozefovi Venglošovi. Mali sme futbalové esá – Dubovského, Moravčíka. Viac práce sme mali z technickej stránky budovania systému. Druhý raz som prišiel už do zabehanej štruktúry. Dostal som zodpovednejšie úlohy. Eufória zostala. Ale po začiatku, ktorý bol podľa mojich predstáv, som časom trochu vytriezvel.“
Súhlasíte s častým názorom, že reprezentácia má najlepší káder od roku 1993?
„Ťažko povedať. Každá etapa mala výnimočných hráčov. Ak by som mal hovoriť jednoznačne, tak nie.“
Nepreceňuje sa pôsobenie slovenských futbalistov v elitných zahraničných kluboch?
„Vy a vaši kolegovia píšete o ich výnimočných výkonoch, opisujete pekné góly, čo je v poriadku. Ale oni vedia zahrať aj zle. V poslednom čase práve v reprezentácii. V zlom zmysle slova bol obzvlášť nápadný prehraný domáci zápas s Islandom. Vtedy by som privítal oveľa kritickejší tón.“
Sú kluby, kde hrajú naši, až na Liverpool, Porto, momentálne Zenit Petrohrad, také významné, aby sme z toho mohli odvodzovať vysokú kvalitu?
„Myslím si, že áno. Tú vysokú kvalitu však musíme vnímať primerane. Nemáme takých futbalistov, aby masovo pôsobili v Liverpoole, Reale, Bayerne, Juventuse. Aj náš veľký talent Marek Hamšík hrá za Neapol. Je to nováčik talianskej ligy, žiadny hviezdny klub. Máme však futbalistov, ktorí hrajú veľmi dobre v druhých ligách vyspelých futbalových štátov. Martin Petráš v talianskej Triestine, Adam Nemec v nemeckom Aue, aj Erik Jendrišek v Kaiserslauterne. Vždy je to o alternatívach, koho práve reprezentácia potrebuje. Stojím pred dilemou. Radšej hráča z dobrej druhej ligy alebo našej najvyššej súťaže?“
Ako sa vtedy rozhodnete?
„Nechcite všeobecnú odpoveď. Neexistuje. Od prípadu k prípadu.“
Nakoľko bolo reálne, ak si odmyslíme možnosť šťastnej náhody, že Slovensko postúpi na EURO 2008 v konkurencii s Nemeckom a Českom?
„V úvodných prehraných zápasoch doma s Českom a Nemeckom žiadna šťastná náhoda nezaúradovala. Mohli sme však oveľa dlhšie živiť teoretickú nádej. Nášmu futbalu by to prospelo.“
Považujete niektoré mužstvá jasne nad naše sily?
„Je ich dosť. Takých, ktoré sú pred nami veľmi vpredu nielen výkonnosťou, ale aj zázemím, tradíciou, históriou. Musíme si zložiť ružové okuliare. Nemáme napríklad na Čechov, Nemcov, Holanďanov, Talianov, Španielov, Angličanov. Ani na Poliakov. Samozrejme, nad každým sa dá vyhrať. V našom prípade, s takými súpermi, ktorých som spomenul, by musel každý z našich hráčov podať výkon na hornej hranici svojho limitu alebo až za ním. Ak dvaja, traja zlyhajú, sme bez šance.“
Viete odhadnúť, do akej skupiny rovnocenných patrí naša reprezentácia?
„Viem, hoci iste nie presne. Ale nepoviem. Čitateľ by si ihneď povedal, čo to ten Kocian trepe, keď sme v renkingu na 66. mieste na svete a 24. v Európe. To je realita, do ktorej patríme. Tak to vnímam, tak by to mali chápať všetci. Padli sme hlboko. Odtiaľ sa musíme šplhať vyššie.“
V akom štádiu tvorby sa nachádza slovenský tím? Máte jasno trebárs na postoch brankára či zakončovateľa?
„Určité predstavy máme. Žiaľ, hráme málo priateľských medzištátnych zápasov. Po tom, ako nastal problém s Čontofalským alebo po Čontofalskom, ako chcete, sa začalo skloňovať meno Kamenár. V Artmedii chytá veľmi dobre, je to brankár dvadsaťjednotky. Ale ešte nie tak dávno bol v klube dvojkou po Hýllovi. V Artmedii ho pripravuje tréner reprezentačných brankárov Miro Mentel. Informácie mám z prvej ruky. Otázkou zostáva, či brankára po jednom zlyhaní treba odpísať, alebo mu dať druhú šancu. Som zástanca druhej verzie. Bez určenia poradia vám poviem pätorku adeptov na tento post – Senecký, Mucha mladší, Kuciak, Hajdúch, Kamenár. Zakončovatelia Vittek, Mintál, Jakubko boli zranení, Hološko prestupoval z Manisasporu do Besiktasu, Šebo nehráva. V našej lige sa rozohral Halenár, predtým to bol Oravec. Musíme skúšať.“
Ako sa dá počas krátkeho sústredenia pred zápasom urobiť kompaktný klektív?
„Nie je to jednoduché. Hráč si prinesie náladu z klubu. Škrtel a Hamšík ju majú asi dobrú. Norimberg vypadol, Mintál a Vittek ju majú zlú. V pohode nemôžu byť Žilinčania, naopak, Petržalčania ju majú. Podvedomie sa nedá vypnúť ako lampa.“
Sústredenia mávate v bratislavskom hoteli Holiday Inn alebo v Senci. Sú to tie pravé miesta?
„Dnes už nie sú časy na zrazy niekde na odľahlých samotách. Futbalisti potrebujú mesto. Trebárs aj na stretnutia s blízkymi. Hráči sú profesionáli, musia vedieť, čo im vyhovuje a sedí. Ak majú v pláne oddych, to neznamená, že musia ležať a spať. Hráč sa môže ísť pokojne poprechádzať trebárs s frajerkou, alebo si s mamou skočiť na kávu. Prirodzene, nemôže to urobiť v deň zápasu.“
Nemali sme na mysli lokalitu, ale istý pocit komfortu a špičkových služieb. Predsa, sú to väčšinou hráči klubov z vyspelých krajín.
„Isteže, hľadáme optimálnejšie miesta. Holiday Inn má dobré služby, ale slabinu, že sme pokope s hosťami. Boli tu dokonca aj fanúšikovia súpera. V Senci máme národné futbalové tréningové centrum. Prirodzene, nemá parametre španielskeho. Hráči však vyšli z našich pomerov a vedia, kam prídu. Aj to chce svoj čas.“
Skúsme preniesť povahovú črtu jednotlivca na koletív. Aké vlastnosti má reprezentácia. Je to dobrý, slušný, kamarátsky chlapec?
„Je to až príliš dobrý chlapec, príliš slušné družstvo. Možno by som aj potreboval nejaký konflikt, aby som musel niekoho riadne sfúknuť, možno poslať domov zo sústredenia. Urobiť humbug, vietor. Niekedy vyčítali mojim chlapcom práve to chodenie na kávu vo voľnom čase. Skutočne v tom nevidím nič neprirodzené, dokonca si myslím, že je to užitočné. Rovnako som nikdy nezakazoval hráčom komunikovať s médiami. Samozrejme, všetko musí mať svoju štábnu kultúru. Ale aj keď sa reprezentant zahovorí o chvíľu dlhšie, ako je na minútu presný harmonogram, pochopím to. Neraz som spomenul – som rád, keď hovoria s novinármi.“
Veľmi sa mýlime, ak máme občas, pri menej významných priateľských stretnutiach, pocit, že hráči prídu domov skôr za rodinou ako na sústredenie a zápas?
„S disciplínou nemám problém. Neviem si predstaviť, čo by s našimi futbalistami urobili, ak by okopírovali narodeninovú párty českej reprezentácie s riadnym mulatovaním. Asi by som ich musel postaviť pred národné divadlo a nechať do nich hádzať zhnité paradajky. To bol problém, ktorý som kolegovi Brücknerovi nezávidel. Musíme si ujasniť, čo je to disciplína v športe. V klube, v prípravnej fáze, má istá odlúčenosť v závetrí význam, má opodstatnenie aj pred veľkým turnajom, akým je napríklad EURO. Aj môj výber má o čosi iný režim pred kvalifikáciou a priateľským zápasom. Zhrniem – mýlite sa, moji hráči nemajú problém s diciplínou, sú v poriadku.“
Po zápase s Islandom vám tí vzorní hráči nepodali ruky. Aký je to signál?
„Nijaký, ak máte na mysli nedisciplínu alebo neslušnosť. Išlo o nedorozumenie, zádrh v organizácii a aj moju chybu. Neurčil som hodinu rozchodu. Zvykneme si prirodzene po zápase pohovoriť. Nestačil som zareagovať a hráčom povedať počkajte. Sklamanie z výkonu bolo príliš veľké. U hráčov i u mňa.“
Mužstvo občas pôsobí zakríknuto, bez iskry. Nechýba mu líder, prirodzený hráčsky vodca?
„Určite. Na post lídra však nemôžem niekoho postaviť z moci trénerskej, lebo to nejde. Vodcovskou osobnosťou sa hráč stáva. Najčastejšie postupom času. Občas charizmou, vtipom, všeobecnou obľúbenosťou. Nemusí to byť zásadne najlepší hráč alebo jeden z najlepších. Nedávno som bol na dlhšej ,inšpekčnej' ceste za našimi hráčmi po Európe. Išlo o rozhovory medzi štyrmi očami. Ale niečo môžem prezradiť. Martinovi Škrtelovi som naznačil, že sa na takúto pozíciu hodí. Povedal mi, že sa na to cíti ešte veľmi mladý. Pre každé mužstvo je veľmi dobré, ak funguje komunikácia viacerých osobností. Tréner toho spoza čiary veľa nenaburcuje. Taká os Škrtel – trebárs Sapara – Vittek. To je predstava, nalinkovať to nejde.“
Na Slovensku vládne neskutočné hokejové sklamanie. Bolo však aj inak. Prečo práve tento šport, a špeciálne majstrovstvá sveta, v popularite tak predbieha futbal?
„Povedali ste, boli sme majstrami sveta.“
A budeme aj vo futbale?
(Smiech.) „Hokejová špička je osemčlenná, futbalová na svete azda štyridsaťčlenná. Kiežby sme sa aspoň prebojovali na majstrovstvá sveta či Európy. Tam siahajú naše futbalové sny, tam by som raz so svojím tímom chcel hrať.“
Postavil by na nohy náš futbal väčší úspech?
„Určite áno. Petržalský úspech v Lige majstrov, hoci nebol nijako obrovský, rozhýbal verejnosť.“
Prečo sa futbal vytratil ako vážny jav spoločenského života?
„Nie som si istý, či všade. V mestečkách je futbalový víkend stále vážna vec. Zlá je atmosféra okolo Corgoň ligy. Na Slovensku sa intriguje, šepká za chrbtom. Iste, sú výkony hráčov i rozhodcov, ktoré nemôže verejnosť akceptovať. Nie som si istý, že vždy ide o manipuláciu a nie normálny slabý deň aktérov. V prostredí podzrievania sa robí zle. Fanúšik za to, pravdaže, nemôže. Môže však túto realitu ignorovať.“
