;)
BRATISLAVA. Poľovné revíry sa na Slovensku zrejme prideľujú podľa straníckeho kľúča. Podľa zistení SME majú viaceré z nich v prenájme ľudia blízki HZDS. Šéfom štátnych Lesov SR, ktoré rozhodujú o tom, kto získa aký revír, je nominant Mečiarovej strany Jozef Minďáš.
Z rovnakej strany je exminister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa aj jeho nástupkyňa Zdenka Kramplová, ktorí sú za štátne lesy politicky zodpovední. K sporným prenájmom dochádzalo najmä v roku 2007, niektoré boli uzavreté len pred niekoľkými dňami.
Majského tiene
Revír Kráľová má v prenájme poľovnícka spoločnosť, v ktorej je aj štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová (HZDS). „Revír bol voľný, nemá až takú bonitu,“ hovorí predseda združenia Vojtech Lampert, ktorý je Štrofovej externým poradcom. „Poznám ju ešte z čias, keď bola letuškou a asistentkou pána Majského.“ Lampert obchodoval aj s Majským. „Dodávali sme mu poľovnícke náboje.“ So Štrofovou sa nám spojiť nepodarilo.
Revír Solírov má v prenájme poľovnícka spoločnosť, za ktorou stojí advokát Dušan Repák. Ten zastupuje podnikateľa Ivana Kmotríka aj poslancov HZDS, ktorí sa obrátili na Ústavný súd so žiadosťou o zrušenie Špeciálneho súdu. Repák neodpovedal na otázku, či sa dostal k revíru vďaka kontaktom na HZDS.
Členom spomínanej poľovníckej spoločnosti je aj Vlastimil Pavlikovský – vedúci služobného úradu ministerstva spravodlivosti, ktoré riadi nominant HZDS Štefan Harabin. S Pavlikovským sa nám spojiť nepodarilo, mobil nám jeho sekretariát odmietol poskytnúť.
Revír Čerešienky je považovaný za jeden z najlepších na Slovensku. Prenajíma ho poľovnícke združenie, v ktorom sú podnikatelia blízki takzvanej trenčianskej skupine HZDS. Minulý týždeň sme na adrese združenia nikoho nezastihli. Jeden z jeho členov, privatizér Stanislav Biroš televízii Markíza povedal, že nikdy nebol členom žiadnej strany ani hnutia.
Lexov advokát
Revír Lozorno si prenajíma poľovnícke združenie, ktorého členom je aj Svetozár Chabada – advokát Ivana Lexu. Či ho dostali pred alebo až po voľbách, nie je jasné – hovorca lesov Jozef Marko uviedol, že zmluva bola uzavretá v roku 2006 a konkrétny dátum zistiť nevedel. Člen združenia Norbert Galčík na otázku, či získali spomínaný revír vďaka Chabadovým kontaktom, odpovedal: „To ma teraz skúšate?“ S Chabadom sa nám spojiť nepodarilo.
Revír Planinka si prenajala poľovnícka spoločnosť, v ktorej je aj Róbert Orihel – riaditeľ kancelárie trnavského župana a poslanca Tibora Mikuša, nedávno vylúčeného z HZDS. Ani tu nie je jasné, či zmluvu podpísali pred, alebo až po voľbách. Hovorca lesov Marko uviedol len rok (2006), presný dátum nepozná Orihel ani štatutár spoločnosti Peter Sedláček.
Na otázku, či dostali revír vďaka poslancovi Mikušovi, Orihel odpovedal: „Prečo by to malo byť tak, ako hovoríte?“ Mikuš priznal, že chodí do revíru poľovať, nie je však členom žiadnej poľovníckej spoločnosti. „Ani nemám nič prenajaté.“
Mecenáši v pozadí?
Revír Zabité si prenajíma občianske združenie, ktorého členom je aj Elemír Tichý. Ten figuroval v spoločných firmách so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Dušanom Muňkom (Smer) či s podnikateľom a mecenášom Smeru Jurajom Širokým. Tichý podniká aj s ďalším mecenášom Smeru Vladimírom Poórom.
„Určite to nemáme vďaka jeho kontaktom,“ hovorí o Tichom člen združenia Štefan Vadovič. Revír Zabité vraj mali prenajatý aj pred voľbami. „Podali sme si žiadosť o predĺženie zmluvy a vyhoveli nám.“ S Tichým sa nám spojiť nepodarilo, je na poľovačke v Namíbii.
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (SMK) hovorí, že prenájmy revírov ľuďom blízkym vládnej koalícii sú „odmenou pre politických podporovateľov“. Podľa poslanca SDKÚ Pavla Freša koalícia namiesto toho, aby vyťažila z prenájmov čo najviac peňazí pre štát, „si všetko delí na základe výsledkov volieb“.
Jureňa: Sú tam aj ľudia SDKÚ
Exminister Jureňa odmieta, že revíry sa rozdeľujú podľa straníckeho kľúča. „Poľovníci sa nedelia podľa politickej príslušnosti. Určite by ste tam našli aj ľudí blízkych SDKÚ alebo iných opozičných strán.“ Konkrétne príklady neuviedol.
O tom, kto a aký revír dostane, rozhoduje jeden človek – riaditeľ Lesov SR, nominant HZDS Jozef Minďáš. Jureňa to za problém nepovažuje. „Štátne lesy majú dozornú radu, riaditeľ podniku má nad sebou aj ministra.“
Revíry sa rozdeľujú priamo, bez výberového konania. Záujemcovia si podajú len všeobecnú žiadosť, výška nájomného, ktorú sú ochotní zaplatiť, nerozhoduje – tá je stanovená zákonom. Ak je o revír viac záujemcov, je na posúdení šéfa lesov, koho vyberie.
Ani to Jureňa nevidí ako problém. „Možno len v 10 percentách prípadov bol o konkrétny revír viac ako jeden záujemca.“ Výnimkou je podľa neho Bratislava, kde je väčšia koncentrácia poľovníkov, čo zvyšuje záujem o okolité revíry.
Výberové konania na prenájom revírov nepodporuje ani štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Viliam Turský (SNS). „Možno by sa dostali k revírom len tí, čo majú veľa peňazí. Chceme, aby poľovalo čo najviac ľudí.“
Prísne tajné
Málo transparentné je aj zverejňovanie informácií, kto a za akých podmienok získava revíry. Lesy SR sprístupnia záujemcom len základné informácie k prenájmom – kompletné zoznamy neposkytujú a nie sú ani na internete. Žiadateľ o informáciu sa dozvie len názvy poľovníckych združení (spoločností), ktoré si prenajímajú revíry.
Poslanec Frešo považuje takúto situáciu za nenormálnu. SDKÚ navrhne, aby bolo povinné nielen zverejnenie zmlúv medzi pozemkovým fondom a reštituentmi, ale aj informácií, kto a za akých podmienok prenajíma poľovné revíry.
Združenia sú teraz registrované na ministerstve vnútra, rezort však nevedie zoznam ich členov. Zoznam štatutárov nám ministerstvo odmietlo sprístupniť. „Nie je to zo zákona povinné,“ povedala Natália Hattalová z tlačového oddelenia.
Jedinou možnosťou je kontaktovať regionálne poľovnícke zväzy, keďže na stránke rezortu vnútra je maximálne adresa konkrétneho združenia, bez telefonického kontaktu. Ten sa nedá získať ani cez informácie – buď sú čísla na poľovnícke združenia utajené, alebo ich operátori neevidujú. Je len na konkrétnom poľovníckom zväze, či vyjde žiadateľovi o kontakt na štatutárov združení v ústrety.
Politika, zábava, biznis?
Na prenajatých revíroch sa dá slušne zarobiť. Ak je v nich povolený odstrel poľovnej zveri, jej predaj hravo pokryje náklady na nájomné.
BRATISLAVA. Pre niekoho je poľovníctvo koníčkom, pre ďalšieho papalášskou zábavou. A ak sa pri rozdeľovaní revírov používa stranícky kľúč, môže byť ich prenájom aj politickým nástrojom, ako odmeniť či trestať poslancov. No a pre poľovné združenia a spoločnosti, ktoré majú v prenájme štátne revíry, môže byť podnikanie v tomto prostredí aj slušným biznisom.
Ak je totiž v revíri povolený odstrel zveri, jej predaj súkromným záujemcom bez problémov pokryje celoročné nájomné. Cena za prenajatý hektár sa pohybuje na úrovni 50 korún, čo je aj pri tých väčších revíroch (okolo 4-tisíc hektárov) maximálne 200-tisíc korún ročne. Odstrel jedného jeleňa stojí okolo 150-tisíc korún.
Bývalý minister Jureňa pripomína, že minulý rok prijal výnos, ktorým sa zvýšila cena za prenajatý hektár revíra o viac ako päťnásobok. Predtým to bolo len 8 až 14 korún. Podľa neho sa sprísnili aj podmienky, za akých možno prenajímať revíry.
„Hospodárom poľovného združenia musí byť zamestnanec štátnych lesov. Na 200 hektárov musí byť jeden poľovník, na 700 hektárov jeden zamestnanec štátnych lesov. Predtým stačili na založenie poľovnej spoločnosti dvaja ľudia,“ tvrdí Jureňa.
Podľa jeho predchodcu Zsolta Simona to nestačí. „Zákon o poľovníctve je zlý – predovšetkým v tom, ako je stanovená výška nájomného.“ Simon je totiž presvedčený, že by mala byť dobrovoľná.
„Len tam, kde by sa vlastník (štát) nedohodol s budúcim nájomcom, by sa cena stanovila na 45 až 50 korún za hektár.“
Pokiaľ je pevne stanovená sadzba za prenájom, nie je možné robiť ani verejné súťaže na prenájom revírov, pripomína Simon. O zmenu v určovaní výšky nájomného sa vraj pokúšal už v roku 2003, poľovníci však boli proti. Tí, naopak, tvrdia, že príliš vysoké nájomné by viedlo k obrovskému nárastu odstrelu zveri.
(vag)
Minďáš: O priamom lobingu nemôže byť reč
O prenájme revírov hovorí riaditeľ Lesov SR JOZEF MINĎÁŠ.
Stretli ste sa s lobingom za pridelenie poľovného revíru?
„O priamom lobingu nemôže byť reč. Pri rozhodovaní využívam najmä miestnych lesníkov, tí poznajú ľudí, ktorí chcú v revíri poľovať. Dôležité sú referencie o poľovnom združení, kto sú jeho členmi.“
Záujemcovia si podávajú žiadosť bez konkrétneho návrhu nájomného?
„Áno. Sú to len všeobecné žiadosti.“
Nemali by sa robiť prenájmy revírov verejnou súťažou?
„Legislatíva to vyslovene nezakazuje, ale ani nedovoľuje. Máme určité skúsenosti s dražbou predaja odstrelu v poľovných revíroch. Prax ukázala, že to nie je dobrý spôsob, pretože práva a povinnosti vlastníka revíru zostali bremenom Lesov SR. Vznikali problémy s kontrolou odstrelu, v niektorých zmluvách neboli dobre formulované platobné podmienky.“
Prečo nezverejníte, kto a za akých podmienok má prenajaté poľovné revíry?
„Nebránime sa tejto myšlienke, ak bude stanovisko právneho odboru, že nám v tom nič nebráni. Dám si to overiť, osobne s tým problém nemám.“
Ak sa preukáže, že prenajímate revíry nevýhodne pre štát, navyše po politickej linke, odstúpite z funkcie?
„To je hypotetická otázka. Postup pri prenájmoch je však v súlade s platnou legislatívou, takže na to nevidím dôvod.“
Ján Gálik, zať Vladimíra Mečiara, je stále vaším externým poradcom?
„Áno. Konzultujem s ním určité právne veci.“
Radí vám aj v otázke prenájmov?
„Takéto poverenie nemá a do ničoho nezasahuje.“
Nemáte právne oddelenie?
„Máme, no využívame aj externých právnikov. Gálik nezaujíma stanovisko k právnym sporom, ale vyslovuje právny názor na určitú oblasť.“
Toto vám nemôže poskytovať právny odbor?
„Pri rozhodovaní potrebujem niekoľko stanovísk. Už sa mi totiž stalo, že som mal dva právne názory – jeden hovoril to, druhý presný opak.“
Daniel Vražda
