KÁBUL, PRAHA. Vo štvrtok pri ďalšom teroristickom útoku na juhovýchode Afganistanu zomrelo 15 ľudí. Bolo to symbolické. V ten istý deň pred dvadsiatimi rokmi sa začal odchod vyše stotisíc vojakov z Afganistanu.
V obidvoch krajinách, v Afganistane a Rusku, sa na výročie udalosti, ktoré stálo obidve strany dohromady minimálne milión životov, spomína. Akurát Afganistan má na nostalgické spomienky na boj mudžahedínov proti komunistom teraz málo času.
Nie je čas na rozjímanie
Teroristický útok, ktorý spáchala pravdepodobne žena samovražedkyňa, nemal s výročím konca sovietskej okupácie nič spoločné. Bol namierený proti tým, ktorých časť afganského obyvateľstva považuje za nových okupantov.
„Američania sú rovnakí, ako Šuraví (Afganci tak nazývali sovietskych občanov). Vtrhnú vám do domu, nezaklopú a pozerajú ženským pod burku,“ hnevá sa Sahrab Markaví, úradník z ministerstva zahraničia, ktorý sa nepovažuje ani za mudžahedína, ani za taliba a ani za prívrženca akejkoľvek inej afganskej skupiny.
Vie dobre čítať a písať po anglicky, takže pracoval na ministerstve počas všetkých režimov, ktoré sa Afganistanom prehnali počas posledných 30 rokov.
„Nie, moja žena už v burke nechodí, nie som žiadny zaostalec, ale Paštuni z juhu považujú chlapa, ktorý sa im pozrie na manželku a na neho pritom ešte ku všetkému mieria samopalom, za úhlavného nepriateľa,“ vysvetľuje Sahrab.
Mužská hrdosť Paštunov
Časť teroristických útokov proti zahraničným vojakom nemajú na svedomí zarytí talibovia, extrémisti či stúpenci al-Káidy, ale žiarliví manželia.
„To nie je žiarlivosť,“ opravuje nás Sahrab. To je otázka mužskej cti a práve afganská neskrotnosť založená na hrdosti vyhrala vojnu nad obrovskou sovietskou presilou. Teraz sú na rade Američania. Niekoľko ľudí v Afganistane podobne ako vzdelaný a medzi Kábulčanmi obľúbený mula Ahmadidulla, vidí medzi sovietskou armádou a Američanmi rozdiel.
Kto nie je terorista
„Sovieti mi dolámali prsty, keď ma mučili, talibovia ma bičovali, ale Američania rešpektujú, že sme moslimovia a sústredia sa na teroristov. Lenže si myslia, že terorista je každý Afganec. Tu u nás neveria nikomu. Rusi sa tiež báli, a mali prečo,“ usmieva sa duchovný, ktorý v mešite každý piatok nabáda na toleranciu k cudzincom.
Desaťročná sovietska okupácia skutočne zmenila už aj tak nedôverčivú afganskú dušu, pridala Afgancom na ostražitosti a naučila ich väčšej zákernosti pri rokovaní s predstaviteľmi tzv. západnej civilizácie.
Dodnes sa Afganci hádajú, či v období od roku 1979 do roku 1989, keď v krajine boli desaťtisíce sovietskych vojakov, zahynul jeden alebo dva milióny Afgancov. Či devastácia uvrhla krajinu 20 alebo 50 rokov naspäť. V každom prípade všetci sú presvedčení, že nebyť sovietskej invázie, nevypukla by začiatkom 90. rokov občianska vojna, krajinu by neskôr neovládli talibovia a v roku 2001 by Afganistan nemusela oslobodzovať americká armáda.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Agentúra Epicentrum
