„Intelektuál je pre spoločnosť platný len v dlhodobom horizonte, svoju funkciu plní pred udalosťami a po nich, ale nie počas ich priebehu,“ píše Umberto Eco v jednom zo stĺpčekov v knihe Poznámky na krabičkách od sirek. „Keď horí dom, intelektuálovi nezostáva iné, než sa správať ako normálny človek, uvažujúci zdravým rozumom ako všetci. Ak sa domnieva, že má nejaké zvláštne poslanie, tak sa mýli, a ten, kto ho vzýva, je hysterik, ktorý zabudol telefónne číslo na hasičov.“
Občan Eco
Napriek tomuto lapidárnemu príkladu autor dovoľuje intelektuálom predsa len výnimočne prehovoriť do priebehu udalosti, a to vtedy, keď sa deje niečo závažné a nikto si to nevšíma. Keďže sotvakto by podozrieval Eca, intelektuála par excellence, že si takto vytvára alibi pre svoje stĺpčeky, zdá sa, že tých „výnimočných“ situácií je nekonečne veľa.
Eco by zrejme zareagoval, že k písaniu do novín pristupuje predovšetkým z pozície občana. Intelektuála v ňom spoznáme pri ich čítaní. Stĺpčeky píše do týždenníka L’Espresso už od roku 1985, do tejto knihy zaradil výber z 90. rokov.
Nie sú radené chronologicky, ale do ôsmich tematických kapitol, čo má pri takmer päťstostranovom diele význam nielen orientujúci, ale aj psychologický.
Odzbrojení odporcovia hrubých kníh
Navyše, už prvé riadky ktoréhokoľvek textu odzbroja aj najzarytejších odporcov hrubých kníh. Ecov obdivuhodný rozhľad umožňuje fundovane sa vysloviť k širokej palete tém, pričom si čitateľa získava brilantným štýlom, patričným zveličením a zmyslom pre humor.
Vďaka tomu je pôžitkom čítanie aj o udalostiach z politického a spoločenského života v Taliansku (tieto témy prevažujú hlavne v prvých kapitolách), ktoré Eca síce najskôr poburujú, no súčasne mu slúžia ako vďačný zdroj „zábavy a poučenia“. Nakoniec sa ukáže, že talianske reálie produkujú mnoho aj nám dôverne známych javov.
Čo sa preháňa politikom v hlave
Ako napríklad ten, keď sú politici nútení pod tlakom médií (a súčasne hnaní svojou túžbou neustále byť v novinách či na obrazovke) zverejňovať sekundu za sekundou všetko, čo sa im preháňa hlavou.
„Je naprosto správne a fyziologické,“ hovorí Eco, „aby sa im to hlavou preháňalo, ale je patologické, keď to rozhlasujú na verejnosti.“
Politika a médiá, to sú veľké Ecove témy, a tak ešte aspoň jeden príklad. Denníky majú podľa neho príliš mnoho strán so zreteľom na dôležité veci, o ktorých by mal čitateľ vedieť. Naplniť ich je niekedy problém, a tak „pokiaľ v ten deň práve nezavraždia amerického prezidenta, rýchlo sa hľadá niekto ochotný diskutovať o tom, či sú talianske ženy hlúpe, alebo nie“.
Ten, kto nečíta, prežíva iba svoj život
Človek, ktorý číta, má hodnotu dvoch ľudí. Túto vetu síce nevymyslel Eco, ale rád ju cituje a vzápätí rozvinie do úvahy o tom, ako nám knihy predlžujú život, o tom, že vďaka prečítaným knihám žijeme oproti analfabetovi (alebo alfabetovi, ktorý nečíta) mnoho životov, kým on iba ten svoj.
Z tejto jasnej pozície majstrovsky „paberkuje“ z literatúry a krásnych umení, ako skromne charakterizuje kapitolu venovanú predovšetkým knihám.
Eco si odpovedá na otázky vážne (prečo by básnik mal zaháľať?), ale vychutnáva si aj rarity. Takou je kniha lektorských posudkov a zamietavých listov rôznych renomovaných nakladateľstiev, ktoré sa vzdali vydať diela, neskôr právom zaradené do zlatého fondu svetovej spisby, či pôvabná bláznivá publikácia, ktorú editor zostavil tak, že pre každý deň v roku vyhľadal stránku z nejakého svetového románu, kde sa o tom dni hovorí.
Nikto nemôže prečítať všetky významné diela
Balzamom od niekedy nemilosrdného autora je odkaz čitateľom, žijúcim v neustálych obavách, že nečítali niečo, čo by mali. „Nikto nemôže prečítať všetky významné diela,“ tvrdí Eco, ktorý vypočítal, že človek by na to potreboval takmer 180 rokov. „Môžeme byť vzdelaní, či sme prečítali desať kníh, alebo desaťkrát tú istú. Obávať by sa mali len tí, ktorí knihy nečítajú nikdy.“
Paradoxom je, a tu prichádza Ecova zničujúca pointa, že práve z toho dôvodu oni ako jediní také starosti nikdy mať nebudú.
Recenzia
Umberto Eco: Poznámky na krabičkách od sirek. Preklad Zora Obstová.
Argo Praha.
