Niektorí umelci veria, že umenie je buď kontroverzné, alebo nie . Ukazovať napríklad súkromie, intimitu, sex je práve tým kontroverzným. O tom je presvedčený aj rakúsky umelec Alfred Hrdlicka, ktorý sa vysporadúva s trojuholníkom človek – sexualita – násilie. A keďže človekom bol aj Ježiš Kristus, rád ho maľuje práve v kontexte sexuality a násilia, napríklad masturbujúceho, alebo Poslednú večeru v homosexuálnej verzii. Takto ladené obrazy potom vystaví v Dom Museum vo Viedni na prehliadke Religion, Fleisch und Macht a na druhý deň v agentúrach hneď nájdeme bomba správu o tom, aká je tá výstava šokujúca, koho všetkého uráža a naopak, ako kurátor obhajuje slobodu umenia. Tak som sa šla pozrieť. A bublina spľasla. Ako na štúdie ľudského tela by sa na to dalo pozerať, ale inak mi pomaly pripadali kontroverznejšie, šokujúcejšie (a neviem ešte aké sa pri tejto prehliadke objavovalo) aj hneď vedľa vystavené klenoty pozbierané z rakúskych kostolov.
Umelci, ktorí stavajú na kontroverznosť, to dnes majú ťažké. Sféra súkromia je už dávno pomiešaná s verejnou, náboženstvo so šou. Stačí jediný klik na internete a vidíme fenomény, o ktorých sociológovia nestíhajú písať eseje. O takýchto „kontroverzných“ výstavách je preto zaujímavejšie čítať, ako sa na ne pozerať.
