Byť či nebyť mamou?

Rodičia s kočíkmi po celom Slovensku sa každý rok stretnú a prejdú 1609 metrov, aby tak symbolicky vyjadrili svoje poďakovanie a lásku mame. Deje sa tak už tradične na Deň matiek. Podujatie s názvom Míľa pre mamu organizuje Únia materských centier, ktorá upozorňuje na fyzické, ale aj spoločenské bariéry, ktoré musia matky prekonávať. Napríklad denne aj s kočíkom. Oplatí sa teda vôbec byť mamou?

„Dosť bolo sladkých rečí o tom, aké je to šťastie stať sa rodičom. Je načase i namieste tomuto prehnanému nadšeniu a rádoby ušľachtilému rodičovskému citu povedať nie," píše Francúzka Corinne Maierová v knihe 40 dôvodov, prečo nemať deti. Uvedomuje si, že sa vystaví odsúdeniu ako ničomná matka, ale práve preto, že matkou je, môže si vraj dovoliť niektoré veci vysloviť.

Kríza pôrodnosti

V roku 2006 sa Francúzsko s 830 000 novorodencami ocitlo na prvom mieste v pôrodnosti medzi európskymi krajinami. Tento rekord bol podľa Corinne Maierovej v tlači triumfálne vytrubovaný. Pýta sa: „Prečo máme niečo také považovať za víťazstvo?" Pomer plodnosti bol pred dvoma rokmi vo Francúzsku o málo vyšší ako dve deti na jednu ženu, čím sa spolu s Írskom stalo krajinou, kde sa narodilo najviac detí na jednu ženu v Európe. Inde nepripadli ani dve deti na jednu ženu a krajiny východnej Európy sa boria s vysokou krízou pôrodnosti. Zato miera plodnosti v Spojených štátoch je až 2,1 dieťaťa na ženu, lebo Američania sú vraj optimistickjší, sú väčší patrioti a ich náboženské presvedčenie je silnejšie.

Možno budete šokovaní, ale Corinne Maierová ako matka radí: Čo si počať? Nepočať! Jediným riešením je antikoncepcia. Žena musí predsa pre deti obetovať všetko: partnerský život, zábavu, sex, priateľov a spoločenskú úspešnosť. Preto si rebelka búrajúca mýtus o šťastnom rodičovstve kladie otázku: „Úprimne povedané: stojí to za to?"

Oplatí sa mať dieťa?

Keď provokatívnu otázku položíte mamám, iba sa usmejú. Vedia totiž, kam ňou mierite.

„Čisto z finančného hľadiska sa dieťa v súčasnosti neoplatí mať," vraví Milada Eštóková z materského centra Obláčik v bratislavskom Lamači. Ďalšia mladá mamička Saskia Hudecová sa nazdáva, že to nie je len otázka dneška. „Asi sa to nikdy neoplatilo. Ale v porovnaní s minulosťou je to lepšie. Existuje internet, dá sa pracovať z domu. Ja mám zatiaľ pozitívne skúsenosti."

„Či sa oplatí ? Že máte niečo také krásne, čo vás objíma, túli sa sa k vám - to jednoznačne áno," vraví Zlatica Jursová-Zacharová z petržalského materského centra Budatko a pobozká hlavičku polročného chlapčeka. „No inak je to veľmi nákladná hračka." Matky často narážajú na spoločenské bariéry, plačúce deti nie je spoločnosť ochotná akceptovať. „My sme okrem materských centier ešte nikam nešli," vraví Zlatica. Mám veľmi rada spoločnosť, ale zastavíme sa maximálne v cukrárni. Nájsť vhodnú reštauráciu je náročné, všade sú schody, cigaretový zápach. A tam dieťa nezoberiem." Schody, obrubníky, vstupné turnikety a iné fyzické prekážky. Každá mama vám povie o svojom každodennom slalome s kočíkom. Stále sa nájdu obchody, kde vám vstup s kočíkom buď priamo zakazujú, alebo vám ho fyzicky neumožnia. „Mám pocit, že matka s kočíkom je u nás na takej istej úrovni ako postihnutý," vraví Zlatica. „Zo začiatku som nosila dieťa v šatke, ale vláčiť nákup a deväťkilové dieťa sa už nedá. Stalo sa mi, že som stála dvadsať sekúnd v otvorených dverách autobusu a čakala na pomoc. Milo ma prekvapil bezbariérový autobus." No nájdu sa vraj ľudia, ktorí s kočíkom pomôžu, dokonca aj šoféri. Pokiaľ ide o kútiky na dojčenie, je ich naozaj len zopár v nákupných centrách, čo do komfortu vedie IKEA. „Už som dojčila aj na obrubníku," vraví Zlatica.

Matka má sedieť doma!

„O bariérach by každá matka vedela rozprávať jedným dychom aj dva dni," vraví Katarína Králiková z rodinného centra Prešporkovo. „Už len pri prechádzkach. Obzvlášť v Bratislave v Starom Meste, kde sú úzke chodníky a ak je náhodou širší chodník, stoja na ňom autá. Okrem nákupných centier matka nemá šancu nakúpiť, podozrievajú ju z krádeže, pretože má kočík, do ktorého sa dá nakradnúť." A sú aj ľudské bariéry. Každý si vraj myslí, že matka má sedieť doma, starať sa o deti, variť večeru, byť pekná, upravená a mať uprataný byt. „To je asi všetko, čo sa od nej očakáva. Matka má akoby automaticky minimálne o polovicu nižšie IQ - verejnosť si myslí, že sa s ňou dá baviť len o tom, ako dieťatko papá a kaká. Ľudia majú v spoločnosti tendenciu baviť sa skôr s mužmi a so slobodnými ženami nahodenými v kostýmčeku, ktoré sú považované za múdre, šikovné a emancipované." Fakt, že starostlivosť o dieťa je alfou a omegou, tak vidí najmä staršia generácia. Mladí ľudia už pristupujú k rodičovstvu inak.

Sociálna izolácia

„Prišla som na to, že som rebel. Rada sa búrim proti zabehaným záležitostiam a materskú som sa na to snažila využiť," usmieva sa Marta Štefánková, mama dvoch dcér: 6-ročnej a 3-ročnej, ktorá sa do Bratislavy prisťahovala za manželom až z Ostravy. „Ako cudzinka som tu upadla do totálnej izolácie, bola som z toho až chorá. Som exemplárny prípad toho, ako dokáže materské centrum zachrániť duševné zdravie. Deti tu nemali kamarátov, možno by sa nám rozpadlo aj manželstvo. Sociálny kontakt na materskej je nenahraditeľný. Takže ja som aktivistka materského centra, úplne veľká," vraví nadšene, s typickým ostravským prízvukom. A nezabudne pripomenúť problémy, ktoré má ich materské centrum Ráčik s miestnou samosprávou. Čitateľom SME je jeho príbeh známy z videoreportáže na sme.online. „Ešte nepochopili, že ruka, ktorá hýbe kolískou, vládne svetu." Podľa Marty sú deti otázkou priorít. „Ak sa uskromníte a vydržíte bez drahých dovoleniek, tak sa to dá, mohé veci kúpite lacno z druhej ruky. Nič vás tak neposunie dopredu ako vlastné deti, sú univerzitou života. Nie som vôbec materský typ, neviedli ma k tomu. Mám jediného súrodenca a som z rozvedeného manželstva. No mám dve deti a rada by som mala aj tretie."

Sme biologické bytosti

„Nie vždy naprospech veci sa uvádzajú rozličné dôvody zníženej pôrodnosti, ako keby to bola rozmarnosť alebo rozmaznanosť mladých ľudí, ktorí nie sú ochotní naplniť tieto záväzky," vraví Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Neexistuje tu už tá predtým absolútne očakávaná pomoc rodičov, predmanželské pôžičky. Mladí ľudia cítia zodpovednosť, najprv si chcú vytvoriť v krutých kapitalistických podmienkach materiálne zázemie, až potom chcú mať deti. Využívajú nové príležitosti - cestujú, pracujú. Keby sme k tomu pristupovali z hľadiska toho ‚má dať-dal‘, tak by sa asi nikdy ‚neoplatilo‘ rodiť deti. Nezabúdajme však, že sme aj biologické bytosti, volanie po reprodukcii sa vo väčšine ľudí skôr či neskôr ozve, nedá sa odkladať donekonečna. Kto pocíti tú potrebu, rozhodne sa deti mať." Sylvia Porubänová pripomína, že pred rokom 1989 bola u nás lepšia demografická situácia. „Ale možno sa spýtať aj, za akú cenu." Nevesty sa vydávali veľmi mladé a tehotné. Je podľa nej úplne normálne, že niektoré ženy nemajú iné ambície, „len to" byť dobrou matkou a manželkou. „Mali by byť aj patrične spoločensky ocenené, aj na statusovej úrovni. Ale je aj skupina ľudí, ktorá by mala mať pocit, že je absolútne legitímne, keď nemajú túto potrebu."

Aká dovolenka?

Situáciu dnes a pred rokom 1989 porovnáva aj Iveta Radičová, bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. Zvýšenie priemerného veku prvorodičiek považuje za pozitívny trend. „Bol naozaj jeden z najnižších v Európe. Dnes viac mladých ľudí pokračuje vo vzdelávaní a posúvajú rozhodnutie o dieťatku po ukončení štúdia, čo opäť treba označiť pozitívnym znamienkom. U nás má dokonca viac žien vyššie vzdelanie ako muži." Pri rozhodovaní sa o dieťati je rozhodujúca aj zmena v oblasti politiky bývania. „Ešte jedna vec sa výrazne zmenila. Kedysi mnohé mladé rodiny aj dlhodobo riešili bývanie dvojgeneračne. Založenie rodiny nespájali automaticky s osamostatnením sa," pripomína Radičová. No a nemožno opomenúť ani zmeny na trhu práce, mladí ľudia sa rozhodujú pre dieťa, až keď majú stabilný príjem garantujúci istú životnú úroveň. „Ale dieťa - a to chcem podčiarknuť - je najdôležitejšou životnou hodnotou, ktorá nemá finančné vyčíslenie. Je aj najväčšou investíciou rodiny do budúcnosti." Aj staranie sa o dieťa je vážny problém, pre ktorý Zákonník práce môže vytvoriť legislatívny rámec, no má v tomto smere veľké rezervy.

Ešte častejšia je však v praxi skrytá diskriminácia matiek zamestnávateľmi, o ktorej hovorí aj právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan a demokracia. „Výskumy potvrdzujú, že je problém získať dobré zamestnanie, keď má žena dieťa. Všetci očakávajú, že ona bude tá primárna osoba, ktorá bude zabezpečovať prevažnú časť starostlivosti oň. Je to opradené mýtmi a stereotypmi. Čas, ktorý matka trávi intenzívnou starostlivosťou o dieťa, aj legislatíva nazýva dovolenkou. To potom vplýva na to, ako spoločnosť túto prácu vníma. Keďže ide o prácu neplatenú, ženy sú často aj partnermi vnímané tak, že robia niečo, čo ledva stojí za povšimnutie." Keď žena vypadne z práce, často už mužov v kariére nedohoní. Pritom jej biologická predurčenosť pre materstvo by ju nemusela znevýhodňovať, keby boli inak nastavené spločenské a právne mechanizmy. Podľa Debrecéniovej je za všetkým stereotypné nazerenie na deľbu prácu medzi mužom a ženou.

Zvyšujeme pôrodnosť

„Neviem tak rozmýšľať, či sa oplatí, alebo neoplatí mať dieťa," vraví Elena Bakošová, koordinátorka Únie materských centier. „Láska sa nedelí, ale sa znásobuje." Sama je matkou dvoch synov, s ktorými pred rokmi zažila strasti šesťročnej materskej dovolenky. Od roku 1998, keď na Slovensku vzniklo prvé materské centrum, sa mnohé zmenilo. K lepšiemu. Život rodičov sa zlepšil aj vďaka aktivitám Únie materských centier. Podľa Eleny Bakošovej materské centrá dokonca zvyšujú pôrodnosť. „To máme overené," smeje sa. „Maminy, ktoré sa veľmi dobre cítia na materskej práve preto, že sa môžu realizovať v materskom centre, sa často rozhodujú pre druhé, tretie alebo aj štvrté dieťa, tak sa im zapáči úloha mamy." V mnohom pomohla aj kampaň únie Dovoľte mi vstúpiť s dieťaťom. „Trošičku sme verejnosť nalomili. Už nám volajú sami podnikatelia, keď si zakladajú prevádzky, a pýtajú sa, čo môžu urobiť pre to, aby sme ich zariadenie označili nálepkou ‚baby friendly‘."

Benefity materstva sú jasné aj Slávke Kvasnicovej, matke dvoch synov: 8-ročného a 14-ročného, PR manažérka Únie materských centier. „Stať sa matkou je úžasná vec. No skutočnosť rodičov často zaskočí. Pre mamičky je to zrazu veľký skok do izolovanosti. Mnohé sa po vydaji sťahujú do nového prostredia, prerušujú všetky kontakty. Zároveň sa stávajú matkami, čo je úplne nová situácia. Nenachádazjú niekoho, komu by sa zverili s neistotou, ktorá je s materstvom spojená." Aj ona pripomína bariéry, aj tie spoločenské. „Mnohé krajiny, ktoré považujeme za trochu zaostalé, patriarchálne, majú k deťom oveľa väčšiu úctu. Neokrikujú deti, keď behajú v reštauráciách. Deti sú deti, potrebujú svoj priestor, vyjadrujú sa hlučne, plačú, je to ich spôsob prejavu. Veľký problém je napríklad v kostole, starí ľudia neakceptujú deti, ktoré nevydržia hodiny sedieť na lavičke a zbožne sa dívať na oltár. Snažíme sa verejnosti pripomínať, že rodičia, najmä s malými deťmi, potrebujú trošku empatie."

Aby ľudstvo nevymrelo

„Nerozprávajte mi o ‚moderných oteckoch‘, ktorí sa viac zapájajú do domácich prác ako predchádzajúce generácie mužov," píše Corinne Maierová. „Áno, vedia vymeniť plienku a podať fľašku s mliekom. Tým však neobetujú kariéru." Muži, ktorí urobili oslnivú kariéru, sú často otcami mnohodetných rodín, zatiaľ čo úspešné ženy bývajú bezdetné. Ženy pre výchovu detí vraj prídu v priebehu celej kariéry až o 150 000 eur. Ak vo Francúzsku 80 percent žien pracuje, len 30 percent z nich zastáva vyššie posty.

„Čo s dieťaťom?" pýta sa Corinne Maierová. „Všetci ho ospevujú a nikto ho nechce. Priznajme si, stráviť celé roky doma a starať sa o deti je pekná otrava. Na rozdiel od škandinávskych krajín sa vo Francúzsku nerobí nič preto, aby mamina mohla vziať deti so sebou do reštaurácie alebo do kina. Žije kláštorný život v rytme plienok, kúpania a papania." Akoby Corinne Maierová žila na Slovensku. Ale hneď na titulnej strane jej knihy je dobre mienená rada čitateľom, nech si ju s chuťou prečítajú a potom ju radšej zahodia. Aby ľudstvo nevymrelo.

ANKETA

Oplatí sa mať dieťa?

Deti sú čistý zisk

Bibiana Ondrejková, herečka, matka 4-ročnej Bibianky a 2-ročnej Grétky

„Tieto časy prajú materstvu. Práve preto, že žijeme v chaotickom svete, je to jedna z najväčších hodnôt. Keď sa porovnávam so svojou mamou, mnohé veci mi pomáhajú - môžem deti integrovať do svojho života, lebo mám pre ne jednorazové plienky, hodnotnú stravu, ktorá sa dá ľahko zohriať. Nech akokoľvek dopadne čokoľvek, napríklad v mojom vzťahu, tak beriem svoje deti - ak by som to mala povedať úplne natvrdo - ako čistý zisk. Som veľmi šťastná, že ich mám."

Materská je almužna

Monika Kompaníková, spisovateľka na materskej dovolenke, matka 10-mesačného Kubka

„Najviac mi prekáža, že popri tej mizernej materskej nemôžem pracovať. To je úplná almužna, vyžiť sa z nej nedá. Žiaľ, máme také zákony, že nemôžem pracovať ani ako živnostníčka, hoci by som po večeroch mohla robiť webové stránky alebo písať články. No keby som si platila odvody, vôbec by sa mi to neoplatilo. Nedokážem si predstaviť, ako existujú slobodné matky. A potom sú tu veci každodenného života - doprava, vysoké obrubníky, nemyslí sa na kočíky. Nie je kde dojčiť. A potom šikana úradov, 15 dní po pôrode sa treba hlásiť v Sociálnej poisťovni, v mieste trvalého bydliska, čo je niekedy úplne nemožné."

Najhoršia je byrokracia

Jana Hoffstädterová-Hoschek, redaktorka denníka SME na materskej dovolenke, matka dvojtýždňového Eda

„Najhoršia je byrokracia. Rodila som v Brne a teraz potrebujeme slovenský rodný list, aby sme mohli vybaviť ostatné veci. Na jeho vydanie je lehota tri mesiace. Ale do zdravotnej poisťovne je lehota na prihlásenie 60 dní a tam ten slovenský rodný list potrebujeme. Alebo druhý pilier, do ktorého sa treba prihlásiť do 15 dní - pritom matka je týždeň v nemocnici. Treba to ísť vybaviť osobne, kvôli podpisu. Je evidentné, že chcú, aby odtiaľ čo najviac ľudí vypadlo. Musím sa trepať na úrady, kde je plno ľudí, aj s maličkým bábätkom."

Najťažšie je nočné vstávanie

Andrea Hajdúchová, redaktorka denníka SME na materskej dovolenke, mama mesačnej Viktórie

„Odrazu mama zostane odstrihnutá od všetkého, je zatvorená doma, z bytu sa dostane jedine, keď ide kočíkovať. Žiadne divadlo, žiadne kino, žiadne spoločenské kontakty. Je úžasné, keď má človek aspoň auto a internet. Permanentne som pripojená, e-mailujem a hoci má malá ešte len štyri týždne, už ju občas naložím do auta a vypadneme na návštevu. Bariérou sú tiež úrady. Konečne som bola v Sociálnej poisťovni. Tam obrovský rad, ja v strese, otrasné. A na čo sa najťažšie zvyká, je nočné vstávanie, človek sa nevyspí. Veríme, že režim malej sa čoskoro upraví. Aj kvôli susedom, ktorých jej plač o štvrtej ráno ruší."

Matka nie je konkurencieschopná

Ružena Novotová, šéfredaktorka mesačníka Mamina, matka 8-ročného Maťa a 15-ročného, telesne postihnutého Peťa

„Svet nie je nastavený pre ženy s deťmi. Deti potrebujú prítomnosť matky, nemožno ich niekde odložiť a realizovať sa, lebo odfláknutá výchova sa raz vráti. Je úžasné, že predsa len už sú prebaľovacie pulty v nákupných strediskách, že sú bezbariérové prístupy do nových budov. Ale nie je to ideálne, matka je hendikepovaná, nie je konkurencieschopná. Aj keď sú už deti v škôlke a škole, potrebujú starostlivosť, treba s nimi občas zájsť k lekárovi, chodiť na rodičovské združenia. A v zamestnaní sa nedá hovoriť o tolerancii. Zákon matku možno chráni, ale nepriama, skrytá diskriminácia existuje."

Chýbajú plavárne a ihriská

Dáša Čejková, autorka knihy Manželka, opisujúcej strasti materstva, matka dvoch detí

„Kto po dieťati túži, ten mu podmienky vytvorí, musí sa však pripraviť na tvrdý boj s vlastným egom, lákaným príležitosťami, o akých sa našim mamám nesnívalo. Takže dieťa môže byť aj luxusom. Ani nie tak z finančnej stránky ako skôr z časovej. Komu zveriť dieťa, keď ochorie? A čo cez prázdniny, ktorých je viac ako dovolenky? Štát by mohol pomôcť zavedením skráteného pracovného času. Bolestne chýbajú ihriská, plavárne a iné zariadenia, kde by sa rodičia s deťmi vybláznili."

Švédski otcovia chodia na materskú

Silvia Čaňová, Slovenka žijúca vo Švédsku, mama 6-ročnej Niny a 3-ročnej Adelky

„Napriek pomalej zmene k lepšiemu mám na Slovensku pocit, že s deťmi sa nikde neráta. Naopak, vo Švédsku sú perfektné ihriská, parky, kde môžete športovať, hrať sa, oddychovať a nebojíte sa, ze vaše dieťa stúpi do psieho hovienka, lebo ich tu ľudia zbierajú. Pre deti organizujú múzeá, knižnice i detské centrá každodenné aktivity. Škoda, že tu rodičovská dovolenka trvá len rok. Ale vychutnávajú si ju i otcovia - niekoľko mesiacov sú s dieťaťom doma oni. Prospieva to ich vzťahu s ním i vlastnou ženou."

Baby friendly
Dovoľte mi vstúpiť s dieťaťom je názov dlhodobej kampane Únie materských centier, ktorá má urobiť spoločnosť priateľskejšou k deťom a rodinám. Únia vyhľadáva a oceňuje stravovacie zariadenia a obchody s potravinami, ktoré splnia kritériá.

Kategória stravovacie zariadenia

Povinné kritériá:

- detská stolička

- detský kútik

- detské menu

- možnosť ohrevu detskej stravy, mlieka apod.

- zhovievavosť personálu voči deťom

- bezbariérový vstup

- mefajčiarska zóna

Bonusové kritériá:

- detské ihrisko

- prebaľovací pult

Kategória obchody

Povinné kritériá:

- detský kútik alebo priestor pre hru detí

- bezbariérový vstup

- umožnenie nákupu aj s detským kočíkom, resp. chránený priestor na ich odkladanie

- ustretovosť personálu

Bonusové kritériá:

- detské ihrisko

- prebaľovací pult

- dojčiaci kútik

Viac informácií o kampani nájdete na www.materskecentra.sk.

Čo sú materské centrá?
Sú to občianske združenia, neziskové zariadenia pre rodiny s deťmi. Zakladajú ich zväčša ženy na materskej dovolenke. Na Slovensku ich dnes funguje okolo sto. Model materských centier vznikol ako sociologický koncept v sedemdesiatych rokoch v Nemecku. Dnes funguje viac ako 770 materských centier po celom svete. Spolupracujú so samosprávami. Každé materské centrum má iné zameranie, podľa matiek, ktoré ho tvoria. Okrem herní pre deti v nich matky nájdu aj možnosť jazykovo a inak sa vzdelávať a športovať, materské centrá poskytujú aj krátkodobé stráženie detí.