Vláda sa bude usilovať o zavedenie jasných pravidiel pri podpore výkonnostného a vrcholového športu vrátane prehľadného systému financovania. Výsledky štátnej športovej reprezentácie považuje za súčasť kultúry modernej spoločnosti a efektívneho vyslanca Slovenska v zahraničí.
(Z programového vyhlásenia vlády SR)

Peniaze. Hýbu svetom, aj tým športovým. Ústrednou témou rozhovoru s prezidentom Slávie UK AJ OZAP Bratislava VLADIMÍROM HANČÍKOM (na snímke SAMUELA KUBÁNIHO) niekoľko dní po suverénnom zisku siedmeho slovenského majstrovského titulu vo volejbale žien mohlo byť hodnotenie práve skončenej úspešnej sezóny, chtiac-nechtiac sme sa neustále „točili“ okolo financií. Nuž, keď to tak neúprosne úzko súvisí.

Volejbalistky Slávie UK si skvelými výkonmi v uplynulom ročníku Ligy majstrov vybojovali možnosť štartu v novovytvorenom Supercupe, suchoty v klubovej pokladnici pred začiatkom sezóny 2000/2001 zapríčinili, že sa do ekonomicky náročnej najprestížnejšej európskej pohárovej súťaže napokon neprihlásili. „Bola to najväčšia rana nielen pre mňa, ale hlavne pre družstvo. S dôsledkami na morálke hráčok, na poklese ich motivácie,“ vrátil sa niekoľko mesiacov dozadu bývalý prvoligový hráč bratislavskej Slávie UK, neskôr tréner v tom istom klube a napokon funkcionár. „Trénoval som aj československú reprezentáciu, mám skúsenosti z pôsobenia v zahraničí, môžem porovnávať. Roky som učil na Katedre hier FTVŠ, takže ozaj viem, kam by mal vrcholový volejbal, ktorý ustúpil zo svojich pozícií v európskej elite, smerovať. V posledných desaťročiach nás predstihli štáty ako Grécko, Turecko, Španielsko i ďalšie, ktoré vo volejbale znamenali veľmi málo, a neuveriteľne rýchlo sa dostali na úroveň špičky. Je to hlavne v podmienkach, ale aj v odbornosti, inovácii metodiky, kde zaostávame. Všetko to súvisí s ekonomickou situáciou na Slovensku. Problémy nášho klubu sú identické s hospodárskymi ťažkosťami štátu. Je to paradox, ale s rastom športovej výkonnosti Slávie UK a s pribúdaním jej úspechov klubový rozpočet z roka na rok klesá. Peňazí je stále menej. Pritom zabezpečiť chod klubu je čoraz ťažie: nároky sa stupňujú, hráčky i tréneri očakávajú vzhľadom na dosiahnuté výsledky lepšie podmienky, v Extralige sme mali aj naše béčko.“

Volejbalistky Slávie UK Bratislava, sedemnásobné majsterky Slovenska. Celkom vľavo je tréner Adrián Ferulík, úplne vpravo prezident klubu Vladimír Hančík. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL

Známy kolotoč

Každý, kto sa pohybuje v slovenskom športe, sa sťažuje na známy kolotoč - klub bez dostatku peňazí nemôže mať kvalitných športovcov, bez nich neprídu výsledky, bez ktorých sa len ťažko získavajú sponzori. „Je to tak. Kto sa dnes chce dostať na špicu, potrebuje primerané športové podmienky, financie a kvalifikovaných ľudí, trénerov i šikovných, zanietených funkcionárov. Ak sú peniaze, dajú sa kúpiť legionárky, pretože na Slovensku je ponuka vynikajúcich hráčok obmedzená. Najviac ich je v našom klube, zopár v Senici, u finalistu posledných dvoch ročníkov Extraligy, a tým sa výpočet končí. Ostatné kvalitné slovenské volejbalistky hrajú v zahraničí, kam idú za ‘tvrdším‘ ohodnotením. A sme pri spomínanom kolotoči. Pokiaľ nie sú ekonomické podmienky, aj v klube, ktorý by na to odborne mal, nemožno očakávať výraznejšie prerazenie do Európy. Účasť v Supercupe bola tou šancou. Pre Sláviu, ale aj pre celý slovenský ženský volejbal. Mohli sme vstúpiť do Európy, chýbal posledný krok, ostali sme mimo. Bolo totiž treba zložiť istú, nie malú sumu ako štartovné a tú sme nemali. A to by sa prostriedky v priebehu súťaže vrátili, najmä z prenosov televízie, ale aj z pokladnice medzinárodnej federácie. Hráčky by získali v konfrontácii s najkvalitnejšími európskymi družstvami ohromné skúsenosti. V tej chvíli sme narazili na nezáujem, ktorý je prejavom celkového vzťahu štátu k vrcholovému športu a stratégie Slovenskej federácie volejbalu. Nenašiel sa nikto, kto by nám pomohol. Náš generálny partner s klubom práve vtedy ukončil spoluprácu, až po opakovaných rokovaniach sa aspoň čiastočne podieľal na finančnom prežití práve ukončenej sezóny.“

Oslavný tanec slávistiek po treťom finálovom víťazstve v Senici.

ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL

Vychovávame talenty pre Západ

Slávia UK je roky známa najvyššími ambíciami. Napokon sedem slovenských titulov ich dostatočne názorne potvrdzuje. Je obdivuhodné, kde nachádzajú funkcionári, tréneri i hráčky neustále novú motiváciu. „Náš šport trpí. Slovensko, a to pociťujem ako najväčšiu osobnú tragédiu, začína vychovávať pre západné krajiny. Sme kolóniou, produkujeme talenty-polotovary pre vyspelé štáty. Naše mladé hráčky odchádzajú do zahraničia predčasne, nie sú na to osobnostne pripravené. Často nemajú ukončené ani stredné školy, o vysokých nehovoriac, hierarchia ich životných hodnôt je veľmi zúžená. Prevláda vidina a sila dolárov. Dievčatá nie sú často ani herne na patričnej úrovni. Možnosť zárobku je príliš lákavá. Jeden príklad za všetky. Reprezentantka Homzová, ktorá mohla ešte rok-dva počkať, odišla do talianskeho Bergama. V klube patriacom do absolútnej európskej špičky sedela na lavičke, navyše enormná tréningová záťaž zavinila zranenie kolena. Východiskom bol prestup do Imoly, do klubu, ktorý bojoval o záchranu v talianskej lige a ktorý je, dovolím si tvrdiť, výkonnostne slabší ako Slávia UK.“

Zlé je, že pre slovenský volejbal sú hráčky odchádzajúce do zahraničia zväčša stratené. Máloktorá sa vráti, aby tu pokračovala v aktívnej činnosti. A keďže chýbajú peniaze na nákup legionárok, úroveň našej ligy klesá. „Pre náš šport všeobecne je to nebezpečný vývoj. Podobné tendencie vidím aj vo futbale, kde sú kluby šťastné, keď predajú hráča, často mladého a vývojaschopného. Taký je obraz nášho vrcholového športu. Bránime sa tomu zo všetkých síl, ale ak sa ekonomická situácia v našom klube v dohľadnom čase nezlepší, neostane nič iné, len zľaviť z našich ambícií, pustiť všetky hráčky von a venovať sa len výchove mladých.“

Slovensko ako lacný trh

Točíme sa stále okolo peňazí. Pre mnohých na Slovensku chúlostivá téma, V. Hančík tajomnú pokrievku poodkryl. „O problémoch v našom športe vedia zahraniční manažéri a považujú nás preto za lacný tovar. Vlani od nás odchádzala najlepšia slovenská volejbalistka posledných rokov Marčeková a nemecký Karbach nám za ňu ponúkal 10 000 mariek. Nesúhlasil som, tvrdil som, že v prípade podpísania viacročného kontraktu má hodnotu 30 000 dolárov. Dnes jej klub, predtým úplne neznámy, bojuje o majstrovský titul a Adriana patrí medzi najlepšie hráčky nemeckej ligy. Inak samotné hráčky zarábajú rôzne, v závislosti od krajiny, kde pôsobia. Platové podmienky v Európe, a to sa týka aj mužov, sú najlepšie v Grécku, Turecku, stále v Taliansku, čiastočne v Španielsku, podstatne menej v Nemecku a vo Švajčiarsku. Hráčky výkonnostnej úrovne Marčekovej a Homzovej by mali dostať minimálne 3- až 4-tisíc dolárov. Naše volejbalistky sa však často uspokoja s platom tisíc-tisícpäťsto dolárov, teda sú riadne podhodnotené. Týka sa to, samozrejme, iba tých najvyspelejších s úspechmi z pohárov, účasťou v reprezentácii. Robia chybu, že si svoju hodnotu dostatočne nevážia a nevedia si ju presadiť. Existuje aj druhá vlna, ktorá hrá napríklad v Rakúsku za kilometrovné a prémie 500 až 700 dolárov mesačne.“

Prezident Slávie UK netajil pred nami ani príjmy v jeho klube. „Rozpätie je od 1000 korún, čo dostávajú najmladšie, až do 25 000 korún, aj s prémiami. Hornú hranicu dosiahne máloktorá, priemer je okolo 12 000 korún. Profesionálkou je iba kapitánka Mizdošová, ostatné sú poloprofesionálky, študentky stredných a vysokých škôl. V slovenskej Extralige je profesionálnych hráčok veľmi málo, vekový priemer sa odlivom najlepších výrazne znížil, v každom družstve je niekoľko junioriek. To tiež neprispieva ku kvalite našej najvyššej súťaže. V Lige majstrov sme sa stretali s tímami, kde väčšina hráčok, najmä legionárok, bola v zrelom veku okolo tridsať rokov. Takéto osobnosti v slovenskom ženskom volejbale v súčasnosti nemáme.“

Legionárske klady a zápory

Neustále v našom rozhovore spomíname legionárky. Často diskutovaný problém aj v ostatných športoch, najmä kolektívnych. Názory na prínos zahraničných hráčov sú rôzne. Časť odborníkov v nich vidí brzdu v raste našich talentov, iní v nich vidia záruku kvality súťaží a nevyhnutnosť pri naplnení európskych pohárových ambícií. „Boli sme prvý volejbalový klub na Slovensku, ktorý angažoval legionárku. Snažili sme sa ísť cestou posilnenia družstva. Dokonca pred dvoma rokmi sme mali tri Číňanky. Hlavným kritériom výberu bol vždy športový prínos pre družstvo. Boli to skúsené bývalé reprezentantky, ktorých príchod do tímu znamenal viaceré pozitíva - vzorová bola ich vynikajúca technika, najmä príjem podania, hra v poli, ale aj typická precíznosť v každej činnosti na ihrisku. V tom čase boli hráčky z Číny v porovnaní s inými štátmi lacnejšie, neplatilo sa totiž odstupné klubu, ale iba federácii. Od troch do päťtisíc dolárov. Súhlasím s názorom, že bez legionárok je možnosť presadiť sa v Európe výrazne menšia. Vo svete sú popredné kluby často postavené výlučne na zahraničných hráčkach. Najtypickejším príkladom je Post Viedeň, v ktorého kádri ťažko nájsť volejbalistku s rodiskom v Rakúsku.“

Ako ďalej?

Slávia UK si víťazstvom v Extralige vybojovala možnosť štartu v druhej najvýznamnejšej kontinentálnej klubovej súťaži - Top Teams Cupe. „Z našich ambícií presadiť sa v Európe neustupujeme. Top Teams Cup chceme hrať, ale všetko závisí od toho, či získame potrebné peniaze. Pracujeme na tom veľmi intenzívne. Ak ostaneme bez európskej konfrontácie, bude to pre nás, ale zároveň pre celý slovenský ženský volejbal katastrofa. Zamyslieť by sa nad tým mala slovenská federácia, ale i ministerstvo školstva, do ktorého rezortu šport patrí. Sú kluby, ktoré svojimi výsledkami robia veľmi veľa pre propagáciu športu, priťahujú záujem mladých. Tie, čo dlhodobo dokazujú svoju kvalitu, ako Slávia UK či v basketbale SCP Ružomberok, musia mať väčšiu podporu štátu. Nie je správne, keď sa financie prideľujú len reprezentáciám. Napokon pre národný tím vychovávame my, za naše klubové peniaze. Zodpovední by si mali uvedomiť: ak pomôžu klubom, zlepší sa kvalita našich hráčok, skôr sa presadia vonku, čo spätne pomôže reprezentácii a ekonomicky celému nášmu športu.“

A sme opäť na dobre známom kolotoči.

PETER ŠEFRÁNEK