KRAKOV. Michal Martikán obhájil v bývalom poľskom kráľovskom meste Krakove svoj minuloročný titul v C1 z Liptovského Mikuláša a potvrdil svoju výnimočnú kvalitu. Jeho prvá jazda bola doslova estetickým zážitkom a už po nej mal pred svojimi súpermi náskok. V druhej išiel viac na istotu, ale aj tak dosiahol druhý najrýchlejší čas a to mu stačilo na udržanie si pozície na čele konečnej klasifikácie.

Slovenský tabuľkový primát

„Podarilo sa mi ísť čisto. Keďže v kvalifikácii i súťaži družstiev boli bránky extrémne nízko, išiel som opatrnejšie. Bol som si vedomý toho, že každý dotyk by znamenal prepad vo výsledkovej listine,“ zhodnotil svoje vystúpenie v krakovskom kanáli Michal Martikán, ktorý má už vo svojej zbierke osem titulov majstra starého kontinentu a dostal sa tak na prvé miesto historických tabuliek slovenských slalomárov.

„Voda v Krakove mi vôbec nevyhovuje. Na moje gusto je príliš tichá, je to nenáročný kanál, kde môže uspieť hocikto. Ja netrénujem pádlovanie a tu bolo treba pádlovať veľmi veľa. Na takejto vode sa mi nikdy nedarilo. Nepreceňujem však svoj úspech. Ktovie, ako by to dopadlo, keby tu boli ešte ďalší dvaja pretekári z absolútnej svetovej elity - Francúz Tony Estanguet a Nemec Jan Benzien,“ skromne dodal 28-ročný Lipták.

Pre Martikána boli majstrovstvá Európy len druhoradým tohtoročným cieľom. Svoju pozornosť sústreďuje na augustové olympijské hry v Pekingu, kde má účasť vďaka zisku titulu majstra sveta na minuloročnom šampionáte v brazílskom Foz do Iguassu už zabezpečenú.

„Na Európu som neladil formu, bral som to len ako súčasť prípravy na Peking. Snažím sa držať v hlave, že rozhodujúca je olympiáda. Je skvelé byť majstrom Európy, ale vrchol príde v auguste,“ zakončil Michal Martikán.

Skvelý návrat Slavkovského

Alexander Slafkovský si po štyroch rokoch opäť v individuálnych pretekoch vychutnal pohľad zo stupňa víťazov. K striebru zo Skopje 2004 pridal do svojej zbierky tentoraz bronz. „Som rád, že sa mi podarilo potvrdiť, že minuloročná sezóna, ktorú som musel pre zranenie vynechať, nebola až taká stratená,“ hodnotil.

„Škoda dvoch trestných sekúnd, ktoré mi rozhodcovia pridali, sám neviem za čo. Ja o dotyku bránky vôbec neviem. Mohlo to byť ešte lepšie. Ale každá medaila je cenná. Priznám sa, išiel som do Krakova s tým, že chcem kov z pretekov jednotlivcov. Vedel som, že na Michala Martikána nemám, ale s ostatnými som si trúfal hrať rovnocennú hru,“ zakončil Alexander Slafkovský.