Srbi majú za sebou kľúčové voľby, v ktorých ukázali, kadiaľ sa bude krajina uberať. Proti sebe stáli dva opačné bloky. Jeden chce vidieť krajinu v Európskej únii, druhý, pretože Brusel podporil odtrhnutie Kosova, nie.

Mnohí analytici preto označili voľby za najdôležitejšie v krajine od pádu režimu Slobodana Miloševiča. Opakovanie kľúčovosti volieb malo podľa Centra pre slobodné voľby a demokraciu, ktoré hlasovanie monitorovalo, pritiahnuť k urnám viac ľudí.

Chýbajú dináre

V rozhodovaní Srbov však nehrala prím ani otázka Kosova či Európskej únie, ale prozaickejšia vec: peniaze. Až 67 percent opýtaných uviedlo v prie­skume pre denník Politika, že sú pre nich najdôležitejšie ekonomické otázky. Osem rokov po páde Miloševičovho režimu sa hospodárstvo krajiny nehýbe tak, ako Srbi očakávali.

Práve to hrá do karát Srbskej radikálnej strane, najsilnejšiemu opozičnému bloku, ktorej percentá za posledné roky rapídne stúpli. „Volia ich najmä ľudia zatrpknutí, ktorí za 15 rokov veľa stratili a vinia za to Európu,“ povedal pre SME šéfredaktor liberálneho denníka Danas Mihal Ramač. Tieto voľby boli preto podľa neho viac o ekonomike ako o Kosove.

Kým v roku 2000 radikálov volilo len pol milióna Srbov, včera sa očakával takmer trojnásobný počet. Ide pri tom o stranu, ktorá v 90. rokoch stála pri režime Slobodana Miloševiča a jej predsedu Vojislava Šešelja teraz súdia v Haagu zo zločinov proti ľudskosti. Podobné podozrenia sa objavili aj pri zastupujúcom šéfovi radikálov Tomislavi Nikoličovi.

Šanca, že sa teraz stane premiérom, je vyššia ako kedykoľvek predtým. O tom, kto bude vládnuť, pravdepodobne rozhodne Vojislav Koštunica, ktorý v kľúčových otázkach stojí za radikálmi. Tí otvorene hovoria, že ich vláda s ním by bola „tá správna“.

Investori čakajú na voľby

Posledné udalosti v krajine a predčasné parlamentné voľby ekonomickú situáciu ešte zhoršili. Inflácia sa podľa štatistického úradu vyšplhala na 15 percent, nezamestnanosť v krajine je 18­percentná.

Nikolič v rozhovore pre Financial Times sľúbil, že ak sa stane premiérom, nebude útočiť na zahraničné investície. „Srbsko ich potrebuje,“ povedal Nikolič.

Pravda je však taká, že viaceré zahraničné firmy, ktoré chceli v krajine investovať, svoje plány po odtrhnutí Kosova a páde vlády pozastavili. Od investovania v krajine ich odrádza neisté smerovanie Srbska.

Mnohí európski investori preto čakali na výsledky včerajších volieb. Podľa ekonómov, ktorých oslovil portál balkaninsight.com, prišlo Srbsko od začiatku roka o plánované investície vo výške 750 milió­nov eur.

Hlasovalo aj Kosovo

Parlamentné a lokálne voľby si usporiadala aj srbská menšina žijúca v odtrhnutej provincii.

Nových poslancov do srbského parlamentu včera volili aj Srbi žijúci v Kosove. Napriek tomu, že juhosrbská provincia vyhlásila svoju nezávislosť od Belehradu vo februári, miestni Srbi ju stále považujú za súčasť Srbska.

Kosovská vláda, ktorej samostatnosť doteraz uznalo 39 krajín, s voľbami „iného štátu na svojom území“ nesúhlasila. Ústava novej krajiny, ktorá vstúpi do platnosti 15. júna, pritom dovoľuje Srbom mať dvojaké občianstvo, čím hlasovanie kosovských Srbov do belehradského parlamentu ospravedlňuje. Proti parlamentným voľbám preto medzinárodná misia UNMIK nenamietala.

Oveľa väčšie spory vyvolali lokálne voľby. OSN sa spolu s kosovskou vládou obáva, že prehĺbia rozdelenie Kosova. Miestni Srbi sa snažia po vyhlásení kosovskej nezávislosti vybudovať vlastné inštitúcie nezávislé od Prištiny.

Belehrad sa svojej južnej provincie nevzdáva. Podľa reportéra denníka Guardian plánuje Srbsko v tomto roku v Kosove výstavbu za 800 miliónov eur.

(vas)

Multietnický Sandžak dusí bieda

Juhosrbský región trápia skôr nezamestnanosťa nízke platy ako spory medzi Bosniakmi a Srbmi.

Po Kosove zostáva najväčšou islamskou časťou Srbska Sandžak. Región na juhozápade krajiny patrí medzi etnicky zmiešané. Moslimskí Bosniaci, Srbi či Čiernohorci tu však žijú v relatívnom pokoji. Viac ako vzťahy medzi etnikami trápi obyvateľov chudoba.

Centrum kraja, ktorý sa po rozpade Srbska a Čiernej Hory rozdelil na dve časti, je stotisícový Nový Pazar. Na prvý pohľad pripomína skôr kosovské ako srbské mestá. Úzke uličky v centre či mnohé mešity a minarety hovoria o multietnickosti tejto časti krajiny.

Nesrbsky pôsobí aj miestny bazár, podľa čoho získalo aj mesto svoje meno. „Škoda reči,“ mávne rukou mladý bosniacky predavač oblečenia nad otázkou, ako sa mu dnes darilo. Obchody idú čím ďalej tým horšie, hovorí. Aj preto sa vo voľbách chystal voliť proeurópske strany.

„Čakám, že sa potom Európa otvorí Srbsku a zlepší sa ekonomická situácia aj v Sandžaku,“ dodáva, keď balí nepredané džínsy do kartónových škatúľ.

Srbská Sibír

Práve slabá ekonomika je hlavným problémom jednej z najchudobnejších častí Srbska. „V Novom Pazare je bez práce viac ľudí ako v celej Čiernej Hore,“ hovorí pre SME predsedníčka Sandžackého výboru na ochranu ľudských práv a slobôd Semiha Kačarová. Mesto je od susednej 600-tisícovej Čiernej Hory vzdialené niekoľko desiatok kilometrov.

Sandžak bol najchudobnejšou časťou krajiny už za komunizmu. Vtedy ho nazývali aj srbská Sibír.

Režimy sa zmenili, no kraj stále zostáva na pokraji záujmu Belehradu a ekonomicky upadá. V Novom Pazare aj preto prekvitajú korupcia, mafia či prostitúcia.

V srbskej časti Sandžaku žije väčšina Bosniakov, teda slovanských moslimov. Hoci re­gión na rozdiel od etnickej Vojvodiny autonómiu nemá, miestni politici väčšiu mieru nezávislosti od Belehradu v súčasnosti nepožadujú.

Menšiny sa nemajú lepšie

Obyvatelia Nového Pazaru priznávajú, že vo vzájomných vzťahoch medzi etnikami „neima problema“. Naopak až vražedná nenávisť panuje medzi dvoma hlavnými bosniackymi politickými stranami v krajine. V divokom predvolebnom boji pred lokálnymi voľbami v roku 2006 zahynul jeden človek. Strieľalo sa aj tento rok.

Samotné postavenie menšín v Srbsku sa od roku 2000, keď padla vláda srbského prezidenta Slobodana Miloševiča, zlepšilo len mierne.

„Zákony sa síce prijali, ale ich používanie v praxi spôsobuje veľké problémy,“ hovorí Kačarová. Krajina podľa nej naďalej diskriminuje niektoré menšiny. „Najhoršie sú na tom Rómovia, pre ktorých sa od deväťdesiatych rokov nič nezmenilo. Hneď po nich Bosniaci,“ dodáva. Po prípadnom pokračovaní na ceste do únie by sa situácia podľa nej mala zlepšiť, keďže Srbsko by muselo prispôsobiť svoje menšinové zákony európskym.

Tomáš Vasilko

Autor: Belehrad