Môže to vyzerať, že zamestnanci dostávajú niečo navyše k platu od zamestnávateľa a v podobe daňovej úľavy aj od štátu. V skutočnosti náklady na stravenky zohľadňuje zamestnávateľ v cene práce. Pokiaľ ide o možnosť vyplatiť pár korún denne bez zdanenia, oveľa ľahšie by bolo o rovnakú sumu zvýšiť odpočítateľnú položku. To by umožnilo zamestnancovi kúpiť si rovnaké množstvo stravy bez zbytočných a často nákladných tančekov na tému, koľko je 400 Sk delené na 89korunové poukážky.
Stravenky nie sú ani na prospech zamestnávateľov. Umožňujú im obísť povinnosť poskytovať zamestnancom teplé jedlo. Okamžitá úspora by vznikla aj na poplatkoch, ktoré zamestnávatelia pri nákupe lístkov platia. Navyše, okolo straveniek je obrovská administratíva a tá stojí v celoslovenskom meradle nepochybne desiatky miliónov. Mzdári a účtovníci prerátavajú počty pracovných dní, odrátavajú PN-ky, objednávajú a vyzdvihujú lístky a potom ich na podpis distribuujú.
Reštaurácie a obchody by tiež žili ľahšie bez straveniek. Popri nákladoch na spracovanie niekoľkých druhov platidiel platia pri redemácii lístkov aj odmenu ich vydavateľom.
Teraz sa dostávame k správnej odpovedi. Tých niekoľko vydavateľov stravných poukážok zarába na poplatkoch zamestnávateľov a obchodníkov spolu s drobnými bonusmi, keď napríklad niekto nechá poukážky prepadnúť.
Ešte jedna hádanka. Keby niekto navrhol také zmeny Zákonníka práce, žeby zamestnanci dostali toľko ako doteraz, zamestnávatelia platili menej ako doteraz a podnikateľské prostredie by sa o málo zmenilo k lepšiemu, kto by prišiel lobovať proti?
Autor: Andrej Salner Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
