Už ste oslávili, že SNS stiahla návrh na zrušenie ÚPN?
„Nie. Zatiaľ nie je dôvod na veľké oslavy, táto kauza sa ešte neskončila. Uvidíme, čo prinesie ďalší vývoj.“
Cítite aspoň úľavu?
„Určite si cením, že prišlo k tomuto rozhodnutiu. Považujem to za logický krok, ktorý priniesol viac pokoja aj do práce ústavu. Taká atmosféra, aká sa tu vyvolala v posledných dňoch, nám určite neprospieva.“
Hovorili ste o stiahnutí návrhu s Jánom Slotom alebo s niekým z SNS?
„Nie.“
Kedy naposledy ste hovorili s politikmi SNS?
„Občas sa stretávam s niektorými politikmi SNS, naposledy pred týždňom.“
Prekvapilo vás, že s tým vyšli?
„Úplne nie. Mal som informácie z prostredia SNS, že uvažujú aj o tomto krajnom riešení.“
Súvisí to s minulosťou Jána Slotu?
„Priamo asi nie, keďže tie úvahy sa objavili ešte predtým, ako vypukla táto kauza. Ale nevylučujem, že konanie SNS to urýchlilo.“
Pred viac ako rokom, keď ste nastúpili do funkcie, vás SNS chválila. Čo sa odvtedy zmenilo?
„Bolo mi jasné, že činnosť ústavu bude vždy citlivou témou. To, že tie vzťahy sa takto nepríjemne vykryštalizovali, ma určite mrzí. Na dôvody sa treba pýtať predstaviteľov SNS.“
Nebola naivná predstava, že SNS vám dá vo všetkom voľnú ruku? Za tie roky, čo sú v politike, od nich možno čakať všetko.
„Bol som si vedomý všetkých rizík, počítal som aj s možnými komplikáciami. Nikdy však neviete dopredu odhadnúť, či sa neobjaví kauza, ktorá môže byť niekomu nepríjemná.“
Prekvapilo vás, ako na vás „vybehol“ Vladimír Mečiar?
„Úprimne povedané, ani nie.“
Prečo?
„Zodpovedá to jeho spôsobu vystupovania.“
Veríte Mečiarovi, keď hovorí, že aj v prípade, keby prešla agenda ÚPN pod Národný bezpečnostný úrad, by zostalo právo verejnosti nahliadať do dokumentov ŠtB nedotknuté?
„Nechcel by som špekulovať, či verím, alebo neverím Vladimírovi Mečiarovi. Problém je, že keby ústav zanikol, činnosť, ktorú robí zo zákona, teda aj zverejňovanie dokumentov o činnosti ŠtB, by nevykonával nikto.“
Nie je paradoxné, že ÚPN napokon podržal Ficov Smer, v ktorom sú komunisti, eštebáci aj sympatizanti slovenského štátu?
„Ja som len rád, že Smer sa k tomu takto postavil, respektíve že považuje činnosť ústavu za dôležitú.“
Nedávno ste rokovali s Dušanom Čaplovičom, ktorý vás pred časom označil za „cuciaka a mliečniaka“. Už ste si to vydiskutovali?
„Nie som natoľko márnomyseľný, aby som s ním hovoril o takejto banálnej záležitosti. Bolo to veľmi korektné pracovné stretnutie, bavili sme sa o nových priestoroch ÚPN. Zatiaľ sme to neuzavreli.“
Keď vyšlo najavo, že SNS chce ústav zrušiť, hlavným argumentom bolo, že ÚPN nerobí to, čo má, respektíve že si neplní svoju „verejnoprávnu funkciu“. Bola to nevedomosť alebo len zámienka na likvidáciu ústavu?
„Vyjadrenia viacerých politikov boli úplne nekompetentné. Je zrejmé, že nepoznajú činnosť ani výsledky ÚPN, hoci ich pozývame na všetky podujatia, prezentácie kníh aj tlačovky. Problém je zrejme aj v tom, že určité mediálne výstupy, za ktoré nenesieme zodpovednosť, sa zamieňajú so skutočnou činnosťou ÚPN. Na základe toho nadobudli niektorí politici dojem, že práca ústavu je len to, o čom informujú médiá, respektíve že ich chceme prostredníctvom médií za každú cenu škandalizovať. Archív ÚPN je verejný archív, ako naložia s konkrétnou informáciou médiá, nemôžeme ovplyvniť.“
Často sa spochybňuje dôveryhodnosť dokumentov ŠtB. Nakoľko tým spisom dôverujete vy?
„Tie spisy majú veľkú výpovednú hodnotu. Hovoria o činnosti ŠtB a oblastiach, ktorým sa venovala. K dokumentom však treba pristupovať komplexne, podrobne ich študovať a kriticky vyhodnocovať.“
Nerobia aj médiá chybu, keď v niektorých prípadoch publikujú čiastkové informácie?
„Je pravda, že médiá si svoju prácu občas zjednodušujú. Treba byť trpezlivý, niekedy treba v archíve sedieť týždne aj mesiace, aby sa dal zodpovedne posúdiť konkrétny prípad. Potom by bolo možno aj menej výhrad k činnosti ÚPN.“
Koalícia vám vyčíta aj to, že nepodávate žiadne trestné oznámenia. Aká je skutočnosť?
„Minulý rok sme podali na prokuratúru štyri trestné oznámenia. Teraz pripravujeme veľké podanie pre podozrenie zo spáchania zločinov proti ľudskosti. Ide o vraždenie nevinných ľudí na hranici s Rakúskom.“
Hovorí sa, že ÚPN sa stal pre túto koalíciu nepohodlným vo chvíli, keď ste začali voľne sprístupňovať spisy príslušníkov ŠtB. Využili ste na to archívny zákon, keďže zákon o pamäti národa, ktorý presadil Ján Langoš, to neumožňoval.
„Je trochu paradoxné, keď dnes Ján Slota hovorí, že tie slony nám dupú po hlavách, hoci práve my sme umožnili bádateľom prístup k personálnym spisom dôstojníkov ŠtB, čo boli kľúčoví ľudia v štruktúre komunistickej tajnej služby. Či sú za tým aj iné záujmy v pozadí, si netrúfam komentovať.“
Špekuluje sa, že obmedzenie sprístupňovania spisov príslušníkov ŠtB bolo podmienkou, aby Langošov zákon, ktorý umožnil vznik ÚPN, vôbec prešiel. Počuli ste o tom?
„Počul, hoci neviem o žiadnych podkladoch ani dôkazoch pre toto tvrdenie. Ak to však bolo takto, nešlo o šťastný ústupok.“
Povedal vám niekto z koalície, aby ste rešpektovali spomínanú „dohodu“ z minulosti a nevšímali si príslušníkov ŠtB?
„Priame výhrady k zverejňovaniu spisov príslušníkov ŠtB som nezaznamenal. Ale je fakt, že SNS nám dnes vyčíta, že sa striktne nedržíme zákona o pamäti národa, ktorý sprístupňovanie týchto dokumentov neumožňuje.“
Prečo vám to vyčítajú?
„Najmä z dôvodu ochrany osobných údajov. Tvrdia, že takýmto spôsobom môžu byť zneužité aj údaje ľudí, ktorí sú v materiáloch ŠtB, hoci neboli jej spolupracovníkmi. Toto však nevieme ovplyvniť – každý bádateľ, ktorý príde študovať originály dokumentov ŠtB, sa písomne zaväzuje, že bude rešpektovať zákon o ochrane osobných údajov. Ak to poruší, je to jeho zodpovednosť. Treba si však uvedomiť, že keby sme tie materiály sprístupňovali len tým, ktorých sa to týka, bol by to koniec vedeckého bádania v archívoch ÚPN.“
Prečo?
„Nedávno sme napríklad vydali knihu o procese s biskupmi Vojtaššákom, Gojdičom a Buzalkom. V prípade, že by sme postupovali len v zmysle zákona o pamäti národa, bádatelia by sa k týmto vzácnym dokumentom, na základe ktorých vznikla mimoriadne hodnotná kniha, nedostali.“
Na čom teraz ústav pracuje?
„Intenzívne pracujeme na štruktúre a činnosti jednotlivých zložiek ŠtB, spracovali sme Správu kontrarozviedky v Bratislave. Viac sa publikuje, tento rok plánujeme vydať 10 až 15 nových kníh, organizujeme konferencie.“
Navonok to však vyzerá tak, že sa sústredíte len na činnosť ŠtB, slovenský štát je akoby bokom. Je ten prístup naozaj rovnocenný?
„Podľa zákona sprístupňujeme materiály ŠtB, ktoré sú uložené v archíve ÚPN. Dokumenty z obdobia slovenského štátu sú v iných archívoch, takže naše výstupy sú viditeľné skôr na vedeckých konferenciách a v publikáciách. Pokračujeme vo významnom projekte Osudy slovenských židov, zaoberáme sa aj činnosťou Ústredne Štátnej bezpečnosti či pôsobením nemeckých bezpečnostných zložiek na území Slovenska v rokoch 1939 – 1945.“
Ste si istý, že k vojnovému slovenskému štátu pristupujete kriticky, s nadhľadom?
„Určite áno. Naši historici sú profesionáli.“
Keď ste sa stali šéfom ÚPN, povedali ste, že prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa si za „určité veci“ vážite. Aký je váš základný pocit z rokov 1939 – 1945?
„Režim, ktorý tu vtedy vládol, nebol demokratický, ale autoritatívny.“
Bol fašistický?
„S týmto termínom sa nestotožňujem. Akékoľvek porušovanie ľudských práv, ku ktorému vtedy dochádzalo na území Slovenskej republiky, respektíve na území Slovenska, ktoré bolo okupované horthyovským Maďarskom, sa však snažíme podchytiť, zdokumentovať a vedecky vyhodnotiť.“
Urobil Tiso dosť preto, aby zabránil deportáciám?
„Nechcel by som na takomto malom priestore hodnotiť parciálne historické záležitosti. Toto sú otázky pre vedecké konferencie a štúdie.“
Je v poriadku, ak arcibiskup Sokol celebruje omšu za Tisa?
„Celebrovať omšu za kohokoľvek je úlohou katolíckych kňazov.“
Aj v prípade, že sa do toho osobne vloží a v rámci omše vyzdvihne jeho úlohu v dejinách?
„Samozrejme, že môže prezentovať aj vlastné názory na činnosť tohto kňaza, politika a človeka.“
Kedy zverejníte zoznamy arizátorov židovského majetku? Hovorilo sa, že to bude do konca roka 2007.
„Určite nemáme záujem na tom, aby sa čokoľvek zdržiavalo. Je to však veľmi komplikovaná a rozsiahla agenda, materiály sú navyše uložené v iných archívoch. Momentálne máme databázu 2 290 arizovaných židovských podnikov. Stále ju dopĺňame a kontrolujeme, aby sme nezverejnili zavádzajúce informácie. Z veľkej časti je to pripravené, ubezpečujem, že dokončíme aj tento projekt.“
Po vašom nástupe do funkcie nebola v ústave dobrá atmosféra, odišli ľudia ako Miroslav Lehký a Patrik Košický. Ako je to dnes?
„Áno, niektorí ľudia odišli. Cením si tých, ktorí zostali a nestotožnili sa s rôznymi katastrofickými scenármi. Myslím, že situácia sa stabilizovala, fungujeme ako jeden tím.“
Nedávno odišiel šéf archívu Ladislav Bukovszky. Viete prečo?
„Na konkrétne dôvody sa asi treba spýtať jeho.“
Tvrdí, že necítil vašu dôveru.
„Keď odchádzal, nič také nehovoril. Odišiel na vlastnú žiadosť, čo som akceptoval. Vážim si jeho prínos pre ÚPN.“
Nemusel odísť preto, že je považovaný za človeka SMK?
„Takto som k nemu nikdy nepristupoval.“
SNS síce stiahla návrh na zrušenie ústavu, chystá však veľkú novelu zákona o pamäti národa. Môže to ohroziť činnosť ÚPN?
„Zatiaľ nepoznám jej obsah, ale verím, že nepríde k výraznému obmedzeniu prístupu k materiálom ŠtB.“
Čo ak príde? Odstúpite z funkcie?
„Nad niečím takým som neuvažoval. Rozhodujem sa až vtedy, keď nejaká situácia nastane. Predpokladám, že ÚPN v najbližšom čase nezanikne, ale to, ako bude ďalej fungovať, je stále otázne.“
