"Ak si chcete vypestovať bonsaj, skúste začať s celkom obyčajným tučnolistom stromčekovitým. Je nenáročný na pestovanie a má obrovskú regeneračnú schopnosť," radí Daniela Wolfová, riaditeľka folklórneho súboru Zobor SPU v Nitre.
Nové rastliny možno ľahko vypestovať aj z listov alebo úlomkov konárikov. Tridsaťšesťročný bonsaj z tučnolistu stromčekovitého (Crassula arborescens), ktorý vypestovala pani Wolfová, sa stal aj jednou z ozdôb tohtoročnej výstavy Bonsaj Slovakia.
"Keď bol malý, pestovala som ho v drevenej nádobke od bryndze. Neskôr som ho presadila a venovala som pozornosť najmä koreňovému systému, aby sa stromček veľmi nerozvetvil. Pekný kmienok, a tým aj zvláštnu krásu, získal tvarovaním a odstraňovaním výhonkov i listov," hovorí pestovateľka a dodáva, že jej stromček má už veľa detí, lebo výhonkami obdarovala všetkých svojich známych. Aj jej susedia sa dnes už pýšia jedenásťročným bonsajom.
"Tučnolist cez zimu potrebuje vegetačný pokoj - mierne svetlo, chladné a suché stanovište. Môže mu ublížiť aj slabý prízemný mráz okolo 0 až 1 °C. V máji, keď nám to počasie už dovolí a teploty vystúpia minimálne nad 1 °C, môžeme rastlinu vyniesť von. Najskôr ju dáme do tieňa a postupne ju privykáme na slniečko. V tomto období tučnolist hojne zalievame, avšak raz za dva týždne necháme substrát poriadne vyschnúť, aby nevznikli plesne a huby. Počas celej vegetácie môžeme vetvičky tvarovať drôtom či paličkami, vyštipovať nežiaduce vetvičky alebo zaštipovať konce výhonkov. Rastlinu "programujeme" tak, že zaštipneme vetvičku v smere najmladšieho zanechaného páru listov," vysvetľuje.
V lete môžeme bonsaj presadiť do záhrady. Rastliny tohto druhu budú tešiť pestovateľov svojou nezvyčajnou krásou dlhé roky.
