Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra

Leo Szilard Tvrdohlavý vizionár

Najdôležitejší objav svojho života urobil Leo Szilard v októbri 1933 v Londýne na križovatke pri Southampton Road. Zastavil sa tam na červenú pri ceste z hotela do práce. Kým naskočila zelená, napadol mu princíp reťazovej reakcie.Reakcia, ktorá tvorí ...

Študoval fyziku aj u Alberta Einsteina, s ktorým sa neskôr spriatelil.Skupinka štyrochSzilarda dobre poznala aj Laura Fermi, bystrá manželka Enrica Fermiho, s ktorým Leo pracoval na atómovom reaktore v Chicagu. V knihe Atómy v rodine napísala, že to bolŠtudoval fyziku aj u Alberta Einsteina, s ktorým sa neskôr spriatelil.Skupinka štyrochSzilarda dobre poznala aj Laura Fermi, bystrá manželka Enrica Fermiho, s ktorým Leo pracoval na atómovom reaktore v Chicagu. V knihe Atómy v rodine napísala, že to bol

Najdôležitejší objav svojho života urobil Leo Szilard v októbri 1933 v Londýne na križovatke pri Southampton Road. Zastavil sa tam na červenú pri ceste z hotela do práce. Kým naskočila zelená, napadol mu princíp reťazovej reakcie.Reakcia, ktorá tvorí základ jadrového reaktora a atómovej bomby, je - teoreticky - jednoduchá. Keď sa na vhodné atómové jadro vystrelí neutrón, uvoľní po rozpade dva neutróny. Tie rozbijú ďalšie dve jadrá a uvoľnia štyri neutróny, a tak to ide ďalej. V reaktore je štiepenie jadier postupné, v bombe vzplanie naraz.

Na červenú nestál

Americký biológ Jacob Bronowski, ktorý považoval Szilarda za dobromyseľného a trochu výstredného fyzika, s ním strávil posledné roky jeho života v Salkovom inštitúte v La Jolle. To už sklamaný Szilard opustil fyziku a venoval sa biológii. Bronowski napísal, že príhode zo Southampton Road verí, len semafor mu tam akosi nesedí: "Szilard na červenú nikdy nezostal stáť," konštatoval.

Príhoda z križovatky nebola pre Szilarda výnimočná. Napadali mu najrôznejšie myšlienky na najrôznejších miestach. A bolo ich toľko, že krátky prehľad jeho objavov a vynálezov vyzerá úplne neuveriteľne. Vymyslel elektrónový mikroskop, veľa zariadení na urýchľovanie častíc (lineárny urýchľovač, cyklotrón, betatrón), a dokonca jadrový reaktor (spolu s Enricom Fermim naň získal v roku 1955 americký patent). Všetko sú to veci, bez ktorých si dnes nevieme fyziku ani len predstaviť. Okrem toho spolu s Einsteinom sedem rokov vyvíjali progresívny typ chladiacej pumpy, ktorá umožňovala tichý chod chladničky.

Mnohí hovorili, že Szilard nemal náturu na uskutočnenie svojich prevratných myšlienok. Bola to čiastočne pravda, no často zaúradovala aj smola. Napríklad urýchľovač z roku 1928 nemeckí patentoví úradníci zmietli zo stola s odôvodnením, že sotva kedy bude mať praktické využitie. Postavili tak Szilarda do paradoxnej situácie ako vystrihnutej z Hellerovej Hlavy XXII: Aby úradníkom dokázal svoju pravdu, potreboval urýchľovač postaviť. Bez patentu však nenašiel nikoho, kto by náročný projekt podporil.

Sám Nobelovu cenu nezískal, no jeho dva nápady aspoň sprostredkovane vo Švédsku ocenili. Za cyklotrón získal "nobelovku" v roku 1939 Ernest Lawrence, za elektrónový mikroskop v roku 1986 Ernst Ruska.

Fermi a reaktor

Príbeh o tom, ako Szilardovi zišiel na um princíp reťazovej reakcie, mal predohru. Lord Ernest Rutherford, práca ktorého viedla v roku 1911 k odhaleniu atómového jadra, možnosť praktického využitia svojho objavu zavrhol. Szilard si v londýnskych Timesoch z 12. septembra 1933 prečítal jeho slová: "Ktokoľvek vidí v transformácii atómov možný zdroj energie, hovorí nezmysly."

Ako človek bol Leo síce dobromyseľný, no ako vedec tvrdohlavý. Okrem toho pociťoval odpor k slovu nikdy, najmä ak zaznelo z úst jeho slávnych kolegov. Preto túžil rozlúštiť, čo sa vlastne skrýva v jadre Rutherfordovho atómu. Požiadal novozélandského fyzika o spoluprácu. Ten odmietol, možno preto, že nemal rád kolegov, ktorí príliš teoretizovali. Szilard teda začal prácu inde. Sám ju nevládal dokončiť, no neskôr pomohol Enricovi Fermimu postaviť prvý jadrový reaktor pod tribúnou chicagského štadiónu. Po prvý raz ho spustili v decembri 1942.

Predvídal použitie bomby

Po objave reťazovej reakcie si Szilard uvedomil, kam by jeho objav mohol viesť. Pretože "jeho predstavivosť predbiehala dejiny" (R. Jungk), snažil sa objav utajiť. Výskum štiepenia jadra sa však medzitým nezávisle od Szilarda rozbiehal na iných miestach Európy: v Taliansku, vo Francúzsku, a najmä v Nemecku. V roku 1935 Szilard oslovil svojich kolegov, najvýznamnejších atómových fyzikov s otázkou, či by s ohľadom na veľké a raz možno nebezpečné dôsledky ich výskumu nebolo rozumné nové poznatky aspoň čiastočne utajiť. Všetci odmietli, najmä preto, že taký prístup protirečí princípom vedeckého bádania. Okrem toho vtedy ešte nik nevedel, či sa podarí atómovú pevnosť dobyť, a Szilard si už robil starosti. Odvtedy sa o ňom hovorilo, že myslí na tretí a štvrtý krok ešte predtým, než urobil prvý a druhý.

V roku 1939 si však aj sám Einstein uvedomil, že uránová bomba v nemeckých rukách by bola ako "sekera v ruke patologického zločinca". S prispením E. Tellera, neskoršieho otca vodíkovej bomby, no najmä Szilarda, tak vznikol Einsteinov list F. D. Rooseveltovi. Existujú protikladné svedectvá, či bol alebo nebol Einstein iba nástrojom v rukách Szilarda. Isté však je, že nemecký fyzik upozornil na ohromné možnosti bomby, ktorá by mohla "zničiť celý prístav a časť okolitých oblastí".

Skončilo sa to výrobou dvoch atómových bômb. Szilard pred ich použitím mnohokrát varoval, najskôr Roosevelta, v záverečnej fáze aj jeho nástupcu Trumana. Navrhol, aby jej ničivé účinky demonštrovali Američania po dohode s Japoncami, ktorí by vypratali niektoré mesto. Predvídal tiež, že použitie bomby vo vojne vyvolá povojnové preteky v jadrovom zbrojení so ZSSR.

Atómového džina, ktorého sám pomáhal vypustiť z fľaše, však už nebolo možné skrotiť.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  4. Konferencia - EU support for research
  5. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  6. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  8. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  9. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  10. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 20 532
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 553
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 492
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 747
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 333
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 321
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 528
  8. Štefánka by Pulitzer 3 852
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 850
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 059