ROŽŇAVA. Návštevy starých banských šácht nie sú ojedinelé. Najmä chudobnejší ľudia chodievajú do starých štôlní hľadať kovy, ktoré by mohli speňažiť. To bol aj prípad 16 ročného Silvestra z Rožňavy, ktorý v sobotu spadol do šachty v bani Schlloser v Rožňave.
Pád do hĺbky 50 metrov mladík prežil, dokonca bez ťažkých zranení. Nemá nič zlomené a neutrpel nijaké vnútorné poranenia.
Počet starín nie je známy
Na Slovensku nie je zmapované, koľko starých banských diel a v akých oblastiach existuje.
„Predpoklad je okolo sedemtisíc, možno viac. Presné číslo nevieme,“ povedal Rudolf Šembera, hlavný štátny radca ministerstva hospodárstva. „Často sa stávalo, že ťažobné spoločnosti narazili na stariny, o ktorých nik netušil, že existujú.“
Chudoba a nevedomosť
„Ľudia vyhľadávajú tieto jaskyne zámerne. Hoci vchody do nich boli už v minulosti zabezpečené proti vstupu, ľudia zábrany odstránili,“ povedal Ondrej Bolaček, šéf jaskyniarskej skupiny Speleo v Rožňave.
Ľudia lezú do starých baní s cieľom získať železo alebo iné kovy.
„Tu narážame na nevedomosť. V starých baniach hľadači železa nič nenájdu,“ hovorí Šembera. „V časoch, keď sa v nich ťažilo, stavali sa výstuže na zabezpečenie stability žily z dreva,“ vysvetlil.
V novších baniach sa už využívali takzvané TH výstuže. Tie boli železné a stavali sa na kritických miestach bane. Po skončení ťažby v bani zostali. Ich odstránenie by mohlo spôsobiť zrútenie steny.
„Výstuže sem-tam objavia hľadači a vyberajú, čo sa dá. Nesie to riziko, že narušia stabilitu a všetko na nich spadne,“ dodal Šembera.
Po odťažení bane, kde je známy majiteľ, nesie zodpovednosť za jej zabezpečenie vlastník a jeho povinnosti pretrvávajú navždy. Po likvidácii niektorých banských spoločností prešli záväzky na Rudné bane, š. p., v Banskej Bystrici.
Zabezpečenie starých baní prepláca štát z rozpočtu: „Povinnosť zabezpečiť staré bane, kde nie je známy vlastník, má ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti sa obnovuje vyhláška, ktorá bude prostredníctvom ministerstva financií riešiť náklady na zabezpečovanie spomínaných baní,“ vysvetlil Šembera.
Náklady ešte nevyčíslili
Silvester si sobotňajšiu záchrannú akciu nepamätá. Okrem jaskyniarov z Rožňavy sa na zásahu podieľali aj jaskyniari z Brna a jaskyniari z Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci.
Dobrovoľníkom, ktorí riskovali svoje životy, za ich pomoc nikto nezaplatí. Ako poniektorí z nich podotkli, často ani nepoďakuje.
Vrtuľník vyzvala na pomoc pri záchrannej akcii v Rožňave Horská záchranná služba. „Náklady budeme teda fakturovať im,“ povedal Pavo Svetoň z leteckej zdravotnej záchrannej služby ATE v Starom Smokovci. „Jedna letová minúta stojí približne 1000 korún a na akcii v Rožňave sme nalietali 88 minút,“ spresnil.
Horská služba zatiaľ náklady vyčíslené nemá, no podľa jej šéfa Jozefa Janigu priamy zásah nebol nákladný. „Rádovo ide o približne 10-tisíc korún. Samozrejme, musíme k tomu prirátať faktúru za leteckú prepravu. Či nám náklady niekto preplatí, je otázne.
