Úrady na Slovensku by mohli veľa ušetriť, keby nemuseli posielať poštou peniaze a rôzne zásielky. Stačilo by peniaze posielať na účet v banke a písomnosti elektronicky.
BRATISLAVA. Aj v čase bankových účtov a elektronickej pošty musia niektoré úrady na Slovensku peniaze a listy posielať poštou.
Úrady práce vlani minuli takmer 95 miliónov korún na to, aby ľuďom poslali sociálne dávky. Ministerstvo práce to píše v návrhu svojho záverečného účtu za minulý rok.
Pri dávke v hmotnej núdzi, ktorá patrí najchudobnejším ľuďom, nie je iná možnosť. Zákon neumožňuje poukazovať dávku na účet v banke, tvrdí Viliam Holeva, riaditeľ úradu v Bardejove.
„Niektorí z týchto ľudí nemajú svoje účty a u nás neexistujú pokladne na úradoch,“ povedala hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká.
Výdavky na poštu sú nutné
Aby mohol vyplatiť jednu dávku, zaplatí úrad Slovenskej pošte 17,90 koruny.
Koľko minie na poštovné spolu, závisí najmä od počtu poberateľov dávky. Napríklad úrad v Banskej Bystrici minie približne 100-tisíc korún mesačne. Keďže dávka sa spravidla vypláca každý mesiac, ročne je to 1,2 milióna.
Splnomocnenec vlády pre informačnú spoločnosť Pavol Tarina hovorí, že úrady môžu postupovať iba podľa zákona, takže musia používať poštu, kým parlament zákon nezmení.
Iné dávky môžu ísť na účet
Okrem dávok pošta doručuje aj niektoré rozhodnutia, výzvy a iné dôležité písomnosti, najmä ak si ich adresát nemôže prevziať osobne. Dávka v hmotnej núdzi sa každý rok zvyšuje, takže úrad musí zmenu jej výšky oznámiť poberateľovi.
Ostatné sociálne dávky sa môžu posielať na bankový účet. Ide napríklad o prídavky na deti, rodičovský príspevok, príspevky pri narodení dieťaťa a na pohreb, ako aj o príspevky pre ťažko zdravotne postihnutých.
V tomto prípade záleží len na žiadateľovi, či chce peniaze dostávať na účet v banke alebo nie. Ak účet nemá, môže požiadať o to, aby mu príspevok chodil poštou.
„Výplata v hotovosti vyhovuje najmä starším občanom a občanom žijúcim na vidieku,“ tvrdí Lehocká.
Elektronizácia by pomohla
Ministerstvo vnútra, ktorému podliehajú aj hasiči, polícia či obvodné úrady, vlani vynaložilo na poštovné 80 miliónov korún.
„S rozsiahlymi kompetenciami súvisí aj objem korešpondencie,“ povedala Silvia Miháliková z komunikačného odboru ministerstva.
Viceprimátor Šale Jozef Mečiar si myslí, že drvivá väčšina komunikácie úradov s úradmi alebo s občanmi a firmami by už mohla prebiehať elektronicky. „Ak začneme využívať elektronický podpis, ušetríme čas, poštové náklady a množstvo ďalších nákladov.“
Čo by sa dalo spraviť za 100 miliónov
Najviac peňazí na poštovné pri vyplácaní dávok vynakladá Sociálna poisťovňa. Minulý rok poštou posielala niektorý z dôchodkov približne 860tisíc ľuďom. Pošte za to zaplatila 220 miliónov korún.
Sociálnej poisťovni zákon umožňuje posielať penzie aj na účet a ona túto možnosť medzi dôchodcami aj propaguje.
Úrady práce na poštovné minuli 95 miliónov korún, čo zodpovedá napríklad sume, ktorú Liga proti rakovine vyzbierala na pomoc onkologickým pacientom za prvých desať rokov svojej existencie.
Keby sa sociálne dávky nemuseli posielať poštou, peniaze by mohli napríklad zlepšiť situáciu najchudobnejších ľudí alebo rodín. Dávku v hmotnej núdzi poberá takmer 179-tisíc ľudí. Keby sa medzi nich rozdelili výdavky na poštovné, na každého poberateľa by vyšlo raz ročne 530 korún.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz – INESS hovorí, že pri súčasnom znení zákona sa iné riešenia, ako posielať dávky poštou, hľadajú ťažko. „Osobný výber dávok na úradoch zase by znamenal personálne výdavky.“
Ak by sa zákon zmenil, úrady by nemuseli automaticky na poštovnom ušetriť. Tak ako Sociálna poisťovňa, aj oni by mohli posielať dávky elektronicky len tým, ktorí s tým súhlasia a majú účet v banke.
