Vlani ste ešte hrali v NHL. Zvykli ste si na sako a kravatu?
„V kluboch NHL sme tak chodili bežne oblečení. Takže som si nemusel zvykať.“
Ako sa cítite v novej funkcii na majstrovstvách sveta?
„Je to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Nadväzujem kontakty s mnohými ľuďmi, s niektorými som sa doteraz poznal iba cez telefón. Naposledy som sa stretol s generálnym manažérom Buffala Darcym Regierom a trénerom Lindym Ruffom. Prišli sa pozrieť na nášho obrancu Andreja Sekeru, ktorý sa v tejto sezóne udomácnil v zostave tímu Sabres. Pýtali sa aj na ďalších slovenských hráčov, čo boli v príprave a nedostali sa do konečnej nominácie. Pozdravil som sa s fínskym útočníkom Teemu Selännem – nie je to až tak dávno, čo sme súťažili, kto dá v základnej časti NHL viac gólov. Vždy sa rád stretnem s generálnym manažérom Kanady Stevom Yzermanom, zatiaľ som nevidel fínskeho náprotivka Jariho Kurriho. Pochopiteľne, najväčšiu pozornosť venujem nášmu mužstvu.“
S čím ste sa doteraz najviac zaoberali?
„Potešil som sa, že brankár Peter Budaj na druhý deň po vypadnutí Colorada z bojov o Stanley Cup ochotne súhlasil s účasťou v tíme Slovenska. Opäť som sa presvedčil, že ak sú chlapci po dlhej sezóne v NHL zdraví a dobre naladení, majú záujem reprezentovať. Veľa energie som venoval navodeniu pozitívnej atmosféry v mužstve i okolo neho. Trápilo ma, že z domu prichádzalo v pochmúrnej nálade. Fanúšikovia ani médiá mu neverili – a to hráči ešte ani nevykorčuľovali na ľad. Iné tímy prišli sebavedomé, bolo to vidieť na diaľku.“
Nesvrbia vás ruky, nohy, keď sa z hľadiska pozeráte na zápas?
„Nie. Už je to za mnou. Prijal som novú výzvu na funkciu pri tíme. Oddávam sa jej na sto percent.“
Pre mnohých priaznivcov je atmosféra prvých dní na šampionáte v Halifaxe sklamaním. Domáci fanúšikovia sa oň príliš nezaujímajú. Nezaskočilo vás to?
„Majstrovstvá sveta sú v Kanade po prvý raz, domáci priaznivci sa s nimi zoznamujú. Nikto preto nemohol čakať, že záujmom prevýšia vrcholiaci Stanley Cup. Ten zostane pre Kanaďanov stále číslo jeden. A verím, že s pribúdajúcimi zápasmi sa dostane do varu aj hala Metro Centre v Halifaxe.“
O hokejovú náladu v Halifaxe sa zatiaľ starajú návštevníci z Európy. Je ich povzbudzovanie v hľadisku iné, ako ste zažívali v NHL?
„Diváci z Európy sú hlučnejší, skandujú, viac sa vedia baviť. Je dobré, že jedna i druhá strana sa takto môže spoznať na majstrovstvách sveta.“
Zaiste aj vy sledujete súboje o Stanley Cup. Komu dávate šance na titul?
„Isteže, pozerali sme televízne prenosy. Výborne hrali Detroit či Dallas, ale palce držím Pittsburghu. Doprial by som Mariánovi Hossovi, aby si siahol na veľký strieborný pohár. A želal by som si, aby aj naši hokejisti na majstrovstvách sveta priniesli fanúšikom radosť.“
Môj deň Radovan Somík
Najkrajší darček – tri body
V pondelok mi od rána pípali v mobile esemesky. Až som sa sprvu zľakol, či sa dačo nestalo. Potom som si uvedomil, že mám narodeniny. Tridsaťjeden rokov. Ako prvá ma z Martina pozdravila manželka Lucia. Predpoludním sme mali rozkorčuľovanie v Metro Centre. Koncentroval som sa na pokyny trénerov, na nácviky a trochu mi ušlo, prečo ma celý čas zabával Peter Fabuš. Zrazu uprostred tréningu, keď sme stáli všetci okolo trénera, mi pristála na tvári šľahačková torta. Ani som nevidel, kto mi ju pricapil. Chlapci vraveli, že Robo Petrovický. Spomenul som si, že podobnú tortu som dostal pred šiestimi rokmi. Nebolo by zlé, keby sme s týmto mužstvo napodobnili úspech z Göteborgu 2002. Musel som sa ísť poumývať a v novom drese som pokračoval v tréningu. Večer ma čakal zápas s Nemeckom. Najkrajším narodeninovým darčekom by boli tri body.
 |
Bykov chce Markova
Po vypadnutí Montrealu z bojov o Stanleyho pohár má tréner Ruska Viačeslav Bykov záujem o obrancu Andreja Markova, ten však pôvodne účasť zo zdravotných dôvodov odmietol. Trénerský štáb zbornej už začal s Markovom rokovania o jeho prípadnom príchode do Québeku. Obranca Canadiens by to do dejiska šampionátu mal na skok, obe mestá delí necelých 400 km.
(sita)
Autor: Onder Gajdoš, Halifax
