Včera podvečer bola u Schererovcov v St. Gilles pri Nimes veľká slávnosť. V dome neďaleko pobrežia mal domáci pán sedemdesiatku. A nie je to aj pre nás Slovákov hocijaký pán.
Adolf, „Dolfi“ pre najbližších, Scherer mal sedemdesiat. Rodák z Priekopy, teraz časti Martina, má viac ako štyridsať rokov domov vo Francúzsku.
Jeho život je vzorovo pestrý. Pre generáciu prv narodených pán futbalista a pán strelec.
Pán futbalista preto, lebo svojím buldodžím herným štýlom s neuveriteľnou koncovkou žiaril od mladosti.
Vyletel rýchlo
V pätnástich hrával načierno za dospelých. Za tri roky sa z divíznych Vrútok prestrieľal do reprezentácie a v premiére dal gól Švajčiarsku.
Pán kanonier zažiaril v železničiarskom výbere – v troch zápasoch dal 11 gólov. Okamžite ho lanárili Žilina a ČH Bratislava. Prví núkali peniaze, druhí vojenčinu a spoluhráčov Buberníka, Kačániho, Weissa.
Mal dvadsaťjeden, dal 21 gólov a prispel k titulu majstra Československa pre Červenku, ktorá hrávala na petržalskom „letisku“. Dostal sa do reprezentácie a na MS 1962 v Čile pomohol k striebru, doteraz nezopakovanému, ako najlepší strelec s tromi gólmi. Bol kráľom penált, jeho prvá reštaurácia vo Francúzsku sa volala Penalta.
V roku 1962 bol s 24 gólmi aj kráľom strelcov o Pohár Práce. V lige dal 128 gólov, v reprezentácii 22 iba v 36 zápasoch.
V roku 1968 mal tridsať rokov, keď dostal so súhlasom straníckych orgánov možnosť hrať v nižšej súťaži vo Francúzsku. Ako hráč policajnej ČH bol členom strany. Po návrate z Francúzska ho vyhodili, neplatil členské. Nemal vraj kde, smial sa, a nepomohlo ani to, že to chcel doplatiť v dolároch. Iba režim poštval proti sebe.
Odchod do Francúzska
Potom to už nebolo med lízať, z futbalového profesionála sa stal robotník vo fabrike, ktorý mohol po zmene kopať. Nestíhal, dostal sa do sporov.
Pri pozvaní na stretnutie legionárov zavrel za sebou dvere. Doma nechal manželku Matildu s dcérou Ingrid a synom Vladimírom. Zobral si francúzsku lekárku Nadju, s ňou má dcéru Annu a syna Rudolfa.
Po nežnej revolúcii ho rodní navštívili. On nemohol, občianstvo mu po emigrácii zobrali a dostal ho vlani. Pred mesiacom prevzal Zlatý odznak SFZ za rozvoj a propagáciu futbalu v zahraničí. Zaslúžene.Ján Mikula © SME
