WASHINGTON, BRATISLAVA. Sú súčasťou výberu demokratického kandidáta na prezidenta už takmer štvrť storočia, no dlho boli „bez práce“. Zdá sa, že prvýkrát po 24 rokoch kandidáta nakoniec určia práve superdelegáti. Teda 796 elitných členov Demokratickej strany. A na to, koho by si želala väčšina Američanov, nemusia prihliadať.
Primárky už nerozhodnú
Pat medzi Hillary Clintonovou a Barackom Obamom veľmi pravdepodobne nevyriešia ani dnešné primárky v Indiane a Severnej Karolíne. V jednom štáte (Indiane) vyhrá tesne Clintonová, v druhom Obama. Aspoň takto to vidia predvolebné prieskumy zverejnené na stránke realclearpolitics.com.
Do úplného záveru 3. júna zostane odvoliť ešte v siedmich štátoch a Portoricu a je matematicky nemožné, aby jeden z kandidátov získal taký počet delegátov, ktorý potrebuje na víťazstvo.
V posledných primárkach tak pôjde hlavne o to, ako si vylepšiť pozíciu pred straníckym zjazdom v auguste, na ktorom budú mať hlavné slovo nevolení superdelegáti.
Tí sú pritom v demokratickom systéme relatívne noví. Prvýkrát sa dostali k slovu v roku 1984. Po zavedení primárok v demokratickej strane v 70. rokoch a prehraných voľbách v roku 1980 sa viacerí lídri strany zhodli, aby sa zachovala možnosť strany na ovplyvňovaní konečnej nominácie. Vytvorili tak superdelegátov. Tí v roku 1984 jednoznačne stáli za Walterom Mondalem a spečatili prehru inak populárneho Garyho Harta. V prezidentskom finále mu to nepomohlo. Vyhral republikán Ronald Reagan.
Odvtedy sa o superdelegátoch príliš nehovorilo: Američania si vždy určili demokratického kandidáta už pred zjazdom.
Až vyrovnaný a dlhý tohtoročný súboj medzi Barackom Obamom a Hillary Clintonovou upriamil pozornosť na túto elitnú skupinu: kongresmanov, guvernérov, senátorov či bývalých prezidentov, ale napríklad aj prezidenta federácie učiteľov.
Tí sú teraz pod tlakom nielen dvoch kandidátov, ale aj obyčajných Američanov, ktorí si rovnako uvedomujú ich dôležitosť. „Denne mi chodí tona emailov,“ povedal pre Dallas morning news prezident Mladých demokratov David Hardt, ktorý takisto patrí medzi superdelegátov.
Nedemokratický systém?
Viac ako polovica z elity demokratov už prezradila, koho na zjazde podporí. Mierna väčšina drukuje senátorke z New Yorku, ale svoje rozhodnutie môžu zmeniť aj priamo na zjazde. Superdelegáti nie sú viazaní ničím, ani vôľou väčšiny voličov.
Mnohí preto tento systém kritizujú ako nedemokratický. „Jeden hlas superdelegáta sa rovná 10tisíc hlasom voličov,“ povedal vo relácii MSNBC televízny komentátor Dan Abrams. Politologička Susan Estrichová pre Fox News oponuje. „Úlohou superdelegátov je vybrať toho, kto má najväčšiu šancu vyhrať.“
Otázkou pre superdelegátov zostáva, kto by to bol. Prieskumy o chlp viac veria v súboji s Johnom McCainom Clintonovej. Má podporu menej zarábajúcej pracujúcej triedy a vyhrala vo veľkých a viacerých kľúčových štátoch.
Pre Obamu hrajú zasa iné veci. Hlasov superdelegátov mu bude stačiť menej, pretože na zjazd príde zrejme s náskokom pred senátorkou. Navyše, superdelegáti sa môžu báť, že voľbou Clintnonovej stratia jednu zo svojich najvernejších skupín: Afroameričanov.
