BRATISLAVA. Pred štyrmi rokmi, v čase najväčšieho boomu slovenského cestovania za prácou do zahraničia nezobrali Trebišovčana Romana Velata na vysokú školu. Mal 19 rokov a nič lepšie, ako ísť zarábať do škótskeho Edinburghu mu nenapadlo. Robil najprv v továrni, no pre chorobu o prácu prišiel.
Po troch mesiacoch bez práce urobil konkurz na miesto predavača v mäsiarstve. „Môj strýko je veľký fanúšik doma vyrábaných mäsiarskych špecialít,“ vysvetľuje Roman. Zobral si od neho recepty a navrhol v obchode, aby ich vyrábali aj v Škótsku. „Každému chutili.“ Šéf ich zaradil do ponuky a odvtedy sa v škótskom mäsiarstve predávajú Roman`s slovakian oak smoked sausage – Romanove slovenské údené klobásy.
„Údia sa na dubových pilinách,“ vysvetľuje celý názov. Na otázku či sa ľudia nečudujú, prečo v Škótsku predávajú Roman`s sausage (v preklade rímske klobásy) odpovedá, že ani nie. „Tu v okolí ma takmer všetci poznajú.“
Pred dvoma rokmi Romanov šéf otvoril pri obchode aj továreň a k Romanovým klobásam pribudli aj paprikové. „Teraz som manažérom a zaúčam jedného Angličana. Šéf mi dôveruje a pri receptoch na slovenské špeciality mám voľnú ruku.“
Domov sa vrátiť nechystá. „Pôvodne som plánoval prísť nazad po pol roku a znova skúsiť vysokú školu, ale zapáčilo sa mi tu.“ Mesačne zarobí okolo 1100 libier, čo nie je v Škótsku veľa, ale nesťažuje si. „Peniaze nie sú rozhodujúce, prečo tu zostávam. Škóti sú omnoho uvoľnenejší ako ľudia na Slovensku, kde je to samá politika.“
Z univerzity na loď
Silvester cestoval do Británie dvakrát. Prvý raz odišiel vlani na ročné štipendium na Sussexskej univerzite ako doktorand. „Peniaze zo školy mi stačili na to, aby som pracovať vôbec nemusel. Chvíľku som pracoval na polovičný úväzok, ale to preto, že som chcel,“ hovorí. Keď štipendium skončilo, vrátil sa.
Ani nie po troch mesiacoch doma balil Silvester kufre znovu. „Bolo to rozhodnutie z minúty na minútu,“ vysvetľuje Silvo, ako ho zavolali kamaráti muzikanti hrať na výletnú loď plaviacu sa západným Stredomorím. „Peniaze boli len vedľajší pozitívny efekt, bol by som spokojný, aj keby som pracoval len za náklady .“ Napriek tomu, že ho život na lodi bavil, plánovaných sedem týždňov stačilo. Aby si mohol kúpiť za zárobok byt alebo auto, musel by odísť na loď žiť dlhodobo.
„Doma je doma, sú to priatelia, rodina, rozrobené veci a korene.“
Aby sa ľahšie vracalo
Keď Ľubica odišla v roku 2005 do Londýna, mala už vyštudovanú vysokú školu. Chcela si zlepšiť angličtinu. Začínala ako chyžná v hoteli, neskôr na oddelení cenovej kontroly v supermarkete. Za dva roky sa prepracovala na administratívnu asistentku v realitnej kancelárii.
Po dvoch rokoch však mala pocit, že ak chce postúpiť ešte vyššie, diplom zo slovenskej ekonomickej univerzity jej bez kurzov priamo v Británii nepostačí. „Mala som pocit, že moja angličtina sa skôr zhoršuje.“
Finančne sa Ľubici Británia nevyplatila. Návrat na Slovensko áno. „Pred odchodom som zarábala v hrubom 10tisíc korún. Po návrate som si našla prácu, kde zarobím oveľa viac, aj preto, že ovládam jazyk.“
Podľa Ľubice počet Slovákov počas obdobia, čo bola v Anglicku, stúpol. „Pre tých nových je akosi ťažšie sa zamestnať ako pre nás v čase, keď sme do únie len vstúpili,“ myslí si.
Peniaze boli len vedľajší pozitívny efekt, bol by som pracoval aj len za náklady .
Silvester, pracovník na výletnej lodi
Autor: mgl, zz
