v EÚ sa tento pojem objavil v slovenčine ako flexiistota aj v slovenskej tripartite.
Tento novotvar vznikol v diskusiách o potrebe prispôsobiť európske trhy práce a sociálne systémy globálnym trendom. Na potrebu týchto zmien naliehajú najmä zamestnávatelia. Odborári však donekonečna tvrdohlavo opakujú frázu o potrebe zachovania tzv. európskeho sociálneho modelu, čo inými slovami znamená vysoké dane a odvody a vysoké verejné výdavky. Práve tie však európskym krajinám znižujú konkurencieschopnosť.
Zdalo sa, že požiadavky podnikateľov na vyššiu pružnosť (flexibility) a odborárov na zachovanie sociálnej ochrany (security) zamestnancov a nezamestnaných sú nezmieriteľné. Ohrozený konsenzus napokon zachránila hra so slovami, keď flexibility a security boli spojené do novotvaru flexicurity, ktorý obe požiadavky spojil do jednej.
Flexicurity je tak diabolský pojem, ktorý vytvára zdanie konsenzu. Vytvára ilúziu, že koláč môžeme zjesť a zároveň ho môžeme aj mať. Táto fatamorgána je v EÚ mimoriadne úspešná. Flexicurity je v poslednom období určite jedným z najfrekventovanejších pojmov vôbec. Dôvodom je úľava všetkých zúčastnených zo zažehnaného konfliktu. Vo flexicurity vidia zamestnávatelia pružnosť a odborári ochranu, a preto nemajú problém s jej podporou.
Skutočným riešením je nechať fatamorgánu čo najskôr rozplynúť a začať diskutovať o tom, ako pristúpiť k zvýšeniu pružnosti trhov práce a zároveň k zníženiu neudržateľných systémov sociálneho zabezpečenia. Tomu sa nedá vyhnúť. Vzdušné zámky na tom nič nezmenia.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
