Ľudia často robia veci, ktoré by ich samých nikdy nenapadli iba preto, že ich vidia v televízii. Kým ide o opakovanie fráz z Mafstory, kupovanie hamburgerov alebo pobehovanie s hokejkou po ihrisku, je to v poriadku. Horšie je, keď sa americký tínedžer prizná, že postrieľal svojich spolužiakov a učiteľov, lebo videl podobného strelca v správach a začal ho obdivovať. Podobné je to s takzvanou treťou generáciou islamských teroristov, ktorí na rozdiel od prvých dvoch nebehajú s kalašnikovmi po Afganistane a Iraku, ale sedia doma v Londýne, Berlíne či Madride a pod vplyvom bombastických správ o teroristoch a vzájomného hecovania na fundamentalistických internetových fórach plánujú útoky proti vlastnej krajine. Mohlo by sa zdať, že práve médiá tak pomohli vychovať ľudí, ktorí útočia na základné hodnoty spoločnosti, v ktorej žijú.
Bolo by teda lepšie, keby médiá mlčali? Určite nie. Tak, ako je nutné neustále pripomínať zvrhlosť fašizmu či komunizmu, tak je potrebné hovoriť aj o úchylkách dneška. Iba vtedy ľudia dokážu pochopiť ich príčiny a naučiť sa brániť. Mlčanie a zabudnutie nevedie k porážke zla. Znamená jeho víťazstvo.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME