rému už predtým povolili prečerpávanie účtu, do nového produktu, ktorý zriadili pre takýchto zákazníkov, ako som ja. Takmer mi hlava tresla o plafón, ako ma začalo od pýchy nadnášať.
Vraj obdržím špeciálnu platobnú kartu, s ktorou môžem platiť aj cez internet, v obchodoch po celom svete a údajne má ešte kopu výhod, o akých obyčajní radoví klienti môžu len snívať. Navyše mi tú kartu dávajú aj s počiatočným kapitálom 20 000 korún. Tie peniaze môžem míňať do vôle, len na konci mesačného obdobia tam tú sumu budem musieť mať zase v plnej výške. Ak sa seknem, tak to môžem v prípade finančných suchôt aj postupne splácať, ibaže rozdiel medzi splateným a dlžným mi budú úrokovať nejakým malým úrokom.
Veľmi som sa cítil poctený. Každý iba nadáva na banky a oni takto...
Prišli však otázky
Potom sa tá pani začala vypytovať na moje zamestnanie či podnikanie a farbisto mi vykresľovala ešte všelijaké iné možnosti, ktoré by som v ich banke mohol ešte využiť. Povedal som jej podľa pravdy, čím sa zaoberám. Že mám v dome plno detí, ktoré brali drogy a sú problémové, a že máme permanentné finančné problémy, no už takto fungujem dvanásť rokov a vždy doteraz som chvalabohu prežil. Dokonca sa mi aj darí udržať účet v ich banke v takom stave, že sú so mnou spokojní a vystrúhli mi takúto poctu. Dosť mi to pomôže a kartu využijem hlavne v Metre a na internete, kde je všetko lacnejšie. Budem sa trápiť ďalej, no tie ich podmienky dokážem splniť a míňať budem toľko, aby som do toho termínu mal na účte hotovosť ako treba.
Pani na druhej strane sa odmlčala a povedala len jedno slovo. Že ľutuje. Nechcel som v nej vzbudzovať ľútosť a už som sa chystal povedať, nech sa kvôli mne netrápi, že ja už si nejako pomôžem. Veď už mi šťastie praje veľa rokov a aj mojim deťom.
Ľutujeme
Ona však po chvíli pokračovala, že vraj ľutuje, ale tá karta nebude. Vraj musím byť zamestnancom alebo podnikateľom. Najprv som hneď nepochopil. Čo už nie som verný a spoľahlivý? Húdla si však svoje. Len som sa ešte opýtal, že keby som bol Rothschildov syn, nejaký excentrický miliardár a z roztopaše by som nebol zamestnaný a ani nepodnikal, či by mi tiež tú kartu nedali, aj keby som bol spoľahlivý a verný ich banke. Asi len plecami pokrčila nad takou ťažkou otázkou, lebo žiadnu odpoveď som nedostal.
Tak som iba povedal, že mne ľúto nie je a som rád, že nie som najlepší a nemusím ísť v ich šľapajach. Len som sa pobavil na predstave, ako sa zatvári Rothschildov vnuk, keď mu ponúknu ich nový produkt a nakoniec ho nedostane. Dobre mu tak, kapitalistovi, ani on nebude najlepší a nebude môcť ísť za nimi!
Autor: Vladimír Schwandtner
