Bola som na súde ako svedok obhajoby. Pýtali sa ma, či si myslím, že pred niekoľkými rokmi stačili dve sanitky rýchlej lekárskej pomoci na dva okresy. Pýtali sa ma, prečo som „neurgovala helikoptéru“, keď neboli dostupné sanitky. Helikoptéra (najbližšia) v tom čase bola v Poprade, kým by vzlietla a pristála... Nevojde priamo na ARO, pacienta v kritickom stave musí k nej doviezť tiež sanitka. Čerstvý úraz mozgu s jeho opuchom sa s prudkou zmenou atmosférického tlaku veľmi neráčia.
Pýtali sa ma, či sa na úrazy mozgu často umiera. Umiera.
Pýtali sa ma, prečo som sa viac nesnažila zohnať sanitku. Lebo som ustavične a neústupne urgovala dispečing, v duchu chápala, že sanitky sú na výjazde pre iných, ktorí sú v tiesni. Nemohla som to ovplyvniť. Namiesto toho som sa zmietala medzi zúrivosťou a zúfalstvom. Nebránilo mi to kontinuálne ratovať pacienta. Či to všetko chcem do zápisu. Chcem.
Či chápem, akí sú zúfalí rodičia. Ich syn zomrel na následky poranenia mozgu po dvanástich dňoch od úrazu. Ale chápem ich zúfalstvo. Vraj, to určite!
Denne som účastníkom podávania zlých správ, akékoľvek slová zvolíme, vieme, že sú kruté. Denne som svedkom takého zúfalstva. Či to chcem do zápisu? Potom som sa spýtala, prečo nepredvolali vtedajších šéfov a zriaďovateľov a manažérov. Na pýtanie sú to oni a nie ja.
Frajer
Pred niekoľkými rokmi mal X veľmi búrlivú noc. Spadol z balkóna a pristál na hlave. Kamaráti zavolali sanitku, pretože pád vyzeral hrozivo. Keď prišli záchranári, ešte spieval. Počas jazdy v sanitke sa pokúšal otvárať dvere, lebo chcel kývať kamarátom. V nemocnici ho ošetrili, urobili snímku lebky, bol negatívny. Odobrali krvné testy. Hladina 2 promile alkoholu bola „slušná“ na 19ročného mladíka.
Pri podozrení na vážny úraz hlavy sa zvyčajne robieva CT mozgu. Lenže v nemocnici práve CT nefungovalo a najbližšie bolo (o tretej v noci) vzdialené viac ako 70 km. Po protestoch, že mu nič nie je a chce sa vrátiť, uznal a uložil sa na erárnu posteľ. Ráno sa zobudil, prebral, ale táral dve na tri a kým prišiel neurológ, upadol po lucídnom intervale do bezvedomia. Och. Lucídny interval.
Krvácanie nad mozgové obaly alebo nad plenu mozgovú sa volá epidurálny hematóm. Pacient je po páde či údere krátko v bezvedomí, ale potom sa preberá a nasleduje rôzne dlhý lucídny interval – interval bdenia. Pacient v tom čase nemusí javiť žiadne známky neurologického postihnutia a pokiaľ je prítomný alkohol v krvi, odchýlky od normy môžu byť zastreté. Práve pre lucídne obdobia, pacienta s možným úrazom mozgu lekári hospitalizujú. Zvyčajne ich pod dozorom nechajú prespať v nemocnici.
X-a objednali na CT hneď ráno, keď bol pri vedomí. Ešte stihli zavolať sanitku a už s ním leteli na ARO. Keď k nám prišiel, mal kŕče a bol v kóme. Vykonali sme rýchlo niekoľko život zachraňujúcich opatrení ako zaistenie dýchacích ciest, napojenie na umelú ventiláciu pľúc, zaistili žilu, opakovane urgovali sanitku, zaistili centrálnu žilu a podali lieky proti opuchu mozgu, volali na dispečing, kde je tá sanitka.
Smola
Prevoz kriticky chorého je veľmi vážna vec a musí byť zaistený z každej stránky. Musia byť v plnej funkčnej pohotovosti prístroje, ktoré pacientovi udržiavajú, sledujú a nahrádzajú životne dôležité funkcie. Lôžko sa mení na malé ARO.
V tom čase (keď sa darí, tak sa darí) boli všetky takto vybavené sanitky mimo mesta, u iných ľudí v tiesni. Aj keď sa každému, koho sa to týka, zdá, že v danej chvíli by malo byť všetko vrhnuté do boja o zdravie jedného, život v nemocnici sa nezastaví. Kým sa X vrátil z vyšetrenia, bežali iné operácie, na urgentnej sále operovali pacienta s akútnym krvácaním do brucha, na našom oddelení bojovalo ďalších sedem kritických pacientov.
Hneď, ako sa dostavil z CT, išiel na operačnú sálu. Okrem krvácania nad plenu mozgovú mal pomliaždené tkanivo mozgu v čelovej a spánkovej oblasti. Okolie poraneného tkaniva puchlo a utláčalo zdravé. Po operácii, v ktorej mu odklopili časť lebky nad opuchnutým tkanivom (aby mala kam puchnúť), sa už z kómy neprebral. Mozog puchol ďalej, nereagoval na liečbu, bola konštatovaná mozgová smrť. Zomrel po dvanástich dňoch od zranenia.
Požiadali sme o darovanie jeho orgánov. Pichli sme do osieho hniezda. Bol súd. Svedčili sme, ako to bolonebolo. Nešťastní príbuzní plačú, kladú otázky, na ktoré nevieme vždy racionálne odpovedať. My v duchu hromžíme a vysvetľujeme, že sme ho neopili, nezhodili, nepokazili CT, neblokovali sanitku, že sme sa vtedy takmer po..., keď nešla. Právnici krížia meče. Znalci dokazujú... a karavána ide ďalej.
Autor: Ľubomíra Romanová
