3/4 revue 21/22
Atrak Art – združenie pre aktuálne umenie a kultúru.
Už úvod tohto čísla osvieži: namiesto klasických nudných editorialových fráz vymenúva 3/4 revue 34 (ako inak?) dôvodov, prečo mať rád toto číslo. „Lebo je o ľuďoch, čo pretvárajú svoje prostredie (1.), lebo je pesimistické a nasraté (19.), lebo je optimistické a radostné (20.).“
Východ z podzemia – kluby, akcie, ľudia, ktorí sa rozhodli konať – to je téma tohto čísla. Je o čulých osobách, o tých, ktorí založili filmový klub, centrum súčasného umenia, aktivistickú internetovú stránku a festival počítačového umenia, stanicu s umením, o tých, ktorí sa venujú problematike verejného prostredia, dizajnérskému aktivizmu, organizujú letné dielne, založili nový časopis alebo festival s minútovými filmami, otvorili klub, kde sa má spájať progresívna hudba s experimenálnym divadlom a súčasnou literatúrou. Jednoducho, koncentráci aktivistov a ich názorov, často aj kritických .
Tradične tu nájde čitateľ dostatok textov k hudobnej scéne, nezabúda sa ani na nové média a rubriku s recenziami.
A ešte viac hudby, ale teraz skutočnej: v čísle na váš CD prehrávač čaká bonus – cédečko rakúskoslovenského hudobného zoskupenia dona@u.com.
Revolver Revue 70/2008
Společnost pro Revolver Revue, šéfredaktorka Terezie Pokorná.
Číslo otvára esej Na obranu redaktorského řemesla, v ktorej americký kritik Norman Podhoretz konštatuje, že „každý časopis hodný toho označení má určitý charakter, styl, úhel pohledu, vymezenou oblast zájmu či koncepci pro usměrňování debaty; pokud mu tyto věci chybí, nejedná se o časopis, nýbrž o periodicky vycházející antologii nahodile poskládaných textů“.
Zrejme žiadny spisovateľ 20. storočia sa nestretol s takou nadšenou a zároveň odmietavou reakciou ako Louis Ferdinand Céline. Jeho Cesta do hlbín noci je považovaná dnes popri dielach Joycea a Prousta za najvýznamnejší román európskej moderny. Vyše stostranovú textovú koláž Céline v Čechách pripravila Anna Kareninová.
Výtvarné umenie a dizajn reprezentujú maľby Igora Korpaczewského, sochy a objekty Petra Císařovského či mobilné plastiky Jiřího Nováka.
Nechýba ani rubrika Dokumentaristé, v ktorej Adam Gebert tentoraz predstavuje Kristinu Vlachovou, a tradičný kritický Couleur s reflexiami novej prózy Petra Placáka, retrospektívy Emila Fillu, Havlovej hry Odcházení, českého filmu Václav či s „užitečnou lekcí maďarštiny pro začátečníky“, príspevkom k téme „konkurence v Čechách“ a mnohým ďalším.
