Tento rok sa z rôznych príčin ospravedlnilo z NHL nezvyčajne veľa hráčov. Vy ste neváhali?
„Od začiatku som chcel ísť na majstrovstvá sveta, pomôcť mužstvu a napraviť si chuť na hokej po nevydarenej sezóne v NHL, ale brzdilo ma zranenie ruky aj nohy. Keď však vyšetrenia dopadli dobre, nič mi už nebránilo v ceste do Halifaxu.“
Zostali ste v Amerike a až posledný týždeň ste sa pripojili k tímu v Kanade. Ako ste zvládli individuálnu prípravu?
„Je to pre mňa nová skúsenosť. Po základnej časti NHL som si dal najprv týždeň voľna, chodil som po doktoroch a oddychoval. Potom som chodil na ľad so spoluhráčmi z klubu, čo sa tiež chystali na šampionát. Neskôr som zostal sám a už som rátal dni, kedy sa pripojím k tímu Slovenska.“
Vlani mal Los Angeles nevydarený ročník, v lete prišla veľká obmena kádra. Čo čaká mužstvo teraz?
„Žiaľ, táto sezóna bola ešte horšia než tá predošlá. Hrali sme pod veľkým tlakom a nedokázali sme ho zvládnuť. Opäť sa dajú čakať zmeny.“
Ani vám sa v sezóne nedarilo. Ako si to vysvetľujete?
„Hra pod tlakom bol aj môj problém. Na začiatku prišiel za mnou generálny manažér a nahováral mi, že odo mňa to bude závisieť, že ako bude hrať tím. A že keď ja budem hrať dobre, tak bude hrať dobre celé mužstvo. Príliš som si to zobral k srdcu a čím som viac chcel, tým menej sa mi darilo. Učil som sa hrať pod veľkým náporom. V posledných asi dvadsiatich zápasoch sa to trochu zlepšilo. Teraz som rád, že to už mám za sebou. Proti tlakom sa cítim psychicky odolnejší.“
S tlakom, veľkou zodpovednosťou musíte rátať aj na majstrovstvách sveta.
„S tým rátam, preto som prišiel. V hokeji však jeden hráč nerobí tím. Budem sa snažiť pomáhať chlapcom, spolu so staršími hráčmi potiahnuť mladších. Verím, že ak to budú vidieť, budú nás nasledovať. Netreba očakávať zázraky, že na začiatok rozbijeme Nórov 10:0. Ide o to, aby sme vyhrali a viac si verili.“
Máte za sebou päť tréningov s mužstvom. Ako by ste ho charakterizovali?
„Máme európskych hráčov a je to cítiť aj na tréningu. Chalani korčuľujú cez červenú čiaru na troch-štyroch hráčov a snažia sa medzi nimi urobiť kľučku. Na úzkom klzisku treba puk jednoducho nastreliť do útočného pásma. Hovoríme o tom, snažím sa poradiť. Máme šikovné mužstvo, len si musí zvyknúť na trochu iný štýl na úzkom klzisku.“
Trúfate si naznačiť, čo by Slovensko mohlo tento rok dosiahnuť?
„Nie. Neodohral som žiadny prípravný zápas, nepoznám silu súperov. Nevšímam si iné mužstvá s výnimkou najbližších súperov v základnej skupine - Nórska, Nemecka, Fínska. Až potom sa začnem zaoberať Kanadou a ďalšími.“
Čo viete o Nóroch?
„Zatiaľ nič. Ale čaká nás ešte taktická porada, tréneri nám poradia. Súper určite vie, že nám chýba viac hviezd z NHL, bude si na nás dovoľovať. Musíme ukázať, že vieme hrať aj bez nich, že sme dobré mužstvo.“
Slovenský tím sa aklimatizoval po prekonaní päťhodinového časového posunu, vy ste prišli so štvorhodinovým posunom z druhej strany. Mali ste to jednoduchšie?
„Mám pocit, že ťažšie. Vstávame o ôsmej, keď sú v Los Angeles štyri hodiny - keď sa mi chce najviac spať. Pri presunoch v NHL sú najviac trojhodinové zmeny. Ale do začiatku majstrovstiev si všetci určite zvykneme.“
NHL hráte vo veľkých mestách Severnej Ameriky. Ako by ste ich porovnali s Halifaxom?
„No, je to taká dedina... Ale neprišiel som sa sem zabávať, či na prehliadku mesta. Prišiel som za hokejom, a tak mesto mi neprekáža. Len aby bol dobrý ľad.“
Kde máte odložené tri medaily z majstrovstiev sveta?
„V byte v Bratislave. Okolo nich je dosť miesta, keby sa ešte dajaká pritrafila.“
Máme šikovné mužstvo, len si musí zvyknúť na trochu iný štýl na úzkom klzisku.
Ľubomír Višňovský
Autor: Halifax
