WASHINGTON, PEKING. Svetové veľmoci reagujú na potravinovú krízu rôzne. Americký prezident podľahol tlaku opozičných demokratov a prišiel s plánom podpory najchudobnejších krajín. Najľudnatejšia krajina sveta Čína, ktorej silnejúca stredná trieda vytvára stále väčší dopyt po potravinách, naopak odmieta svoj diel zodpovednosti a ešte viac sa uzatvára pred svetom.
USA, najväčší donor
George Bush požiadal americký Senát o zvýšenie pomoci pre krajiny postihnuté potravinovou krízou o 770 miliónov dolárov. Ak jeho návrh prejde, rozvojový svet ich uvidí najskôr v októbri. „Amerika bude lídrom v boji proti hladu,“ vyhlásil Bush.
Potravinovú pomoc má zaplatiť kapitola Vojna v Iraku. Demokratickí senátori prezidenta kritizovali, že s pomocou pridlho váhal.
Spojené štáty sa so zvýšeným rozpočtom budú podieľať na polovici svetovej potravinovej pomoci. Desiatky miliónov dolárov na zmiernenie krízy už investovali aj Japonci, Briti, Francúzi a Kanaďania.
Odborníci OSN za hlavné príčiny nedostatku potravín označili používanie plodín na výrobu dotovaných biopalív či narastajúci dopyt z Indie a Číny. „My nie sme dôvodom svetovej krízy. Zodpovednosť by mali niesť rozvinuté krajiny,“ povedal pre China Daily Niu Dun, čínsky tajomník ministerstva pôdohospodárstva.
Najväčší spotrebitelia nechcú vyvážať
Čína s ďalšími najväčšími exportérmi ryže, ako sú Thajsko a India, obmedzili jej vývoz, a ceny tak ešte zvýšili. Číňania chcú podľa Beijing Morning Post domáce problémy
s hladom riešiť prenajatím polí v Rusku a Južnej Amerike.
Ceny pšenice za posledný rok celosvetovo vzrástli o 130 percent a výrazne zdraželi aj ostatné komodity. Zvýšenie cien potravín vyvolalo krvavé protesty na mnohých miestach planéty. (juk)
Autor: juk
