„Pekinský kanál v areáli parku Šunji sa nedá porovnať so žiadnym iným na svete: má veľký spád, nie je veľmi široký, voda v ňom tečie veľmi rýchlo a mení sa, vždy je iná. Nedá človeku oddýchnuť, ustavične musíte byť v strehu. Veľmi ťažká trať, zo všetkých prírodných najnáročnejšia. Holanďania sa v Zoetermeere pokúsili vybudovať jej kópiu. Hoci kanál stavala tá istá francúzska firma, a je to pekné dielo, nevyrovná sa pekinskému originálu. Je ťažký, ale nie taký náročný a ani voda v ňom nedosahuje takú rýchlosť. Aj pred minulými tromi Hrami v Atlante, Sydney a v Aténach som sa snažil v olympijskom kanáli odjazdiť čo najviac hodín. V Atlante to bolo jednoduchšie, šlo o prírodný kanál. Do Pekingu som sa vybral trikrát a vždy som zistil, že hostitelia na trati čosi zmenili. Raz aj na môj podnet: nahovoril som ich, aby sa vzdali zmeny na jednom úseku v prvej tretine trate a vrátili ho do pôvodnej, náročnejšej podoby, lebo na ňom v malej vode hrozilo zlomenie pádla či úraz. Neprekvapilo by ma, keby sa ešte odhodlali čosi zmeniť, najmä v spodnej časti, lebo oni stále špekulujú. Nepredpokladám však, že pôjde o dramatickú zmenu. Napriek tomu na olympiádu mienim cestovať v najskoršom možnom termíne.“