BRATISLAVA. Téma zrušenia ÚPN je pre Smer veľmi „hlboko“. Včera to povedal premiér Robert Fico.
Na rebríčku priorít strany je podľa predsedu vlády približne na tridsiatom mieste. Fico hovoril o tom, ako chodí po Slovensku a zrušenie ústavu nikoho nezaujíma. „Ľudia sa pýtajú, ako budú žiť, ako to bude s dôchodkami, diaľnicami.“
O návrhu rušenia, s ktorým prišla SNS, sa podľa neho ešte bude rokovať.
Gašparovič podporil
Prezident Ivan Gašparovič si myslí, že ÚPN má význam, ale nemal by nahrádzať generálnu prokuratúru, ktorá spravuje register trestov. Čo tým prezident myslel, jeho hovorca Marek Trubač nevysvetlil.
Najaktívnejšie je pri rušení ústavu HZDS. Predseda správnej rady ÚPN Ivan Petranský včera popísal, ako ho Vladimír Mečiar volal do centrály strany a chcel s ním o zrušení ústavu rokovať. Stretnutie „vzhľadom na miesto a tému“ Petranský odmietol.
„Pána Petranského považujeme za omyl v tejto funkcii,“ reagovalo vzápätí HZDS platenou správou v agentúrach.
Napriek týmto signálom predloženie návrhu zákona v piatok popoludní poslancami SNS Petranského prekvapilo. Aj preto, že ešte pred týždňom ho prijal vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru a rokovali, kam by sa ústav mohol presťahovať.
Zajtra predkladá ÚPN parlamentu výročnú správu. Má dokázať, že reči, ako si Ústav neplní funkciu, nie sú pravdivé.
Petranský pripomenul, že na budúci rok si Slovensko pripomína 20. výročie nežnej revolúcie. Spýtal sa, či si ho chceme pripomínať v roku, v ktorom zrušíme ÚPN.
Poliaci a Maďari sú proti
Zánik ústavu by sa nestretol s dobrou reakciou ani v zahraničí. Za jeho zachovanie sa vyslovili podobné ústavy v Maďarsku a Poľsku. Ešte v nedeľu ústav podporili Česi.
„Podobné inštitúcie sú veľmi dôležité a ich úlohy nemôžu vykonávať iné archívy,“ povedala Katalin Kónyáné Kutrucz, zástupkyňa riaditeľa Historického archívu služieb štátnej bezpečnosti v Budapešti.
„Je zásadné, aby mali ľudia jasno vo vlastnej minulosti, bez toho sa nedokážeme vyrovnať so svojimi chybami a opraviť ich,“ dodala.
,,Zrušenie ÚPN by bola obrovská strata. V ostatných rokoch vzniklo v postsocialistickej Európe niekoľko podobných ústavov, takže to je dobrá platforma pre spoluprácu,“ povedal Łukasz Kamiński, zástupca riaditeľa oddelenia pre verejné vzdelávanie poľského Inštitútu pamäti národa (IPN).
,,Slovenský ústav je nám osobitne blízky, pretože sa zaoberá podobnými vecami ako poľský,“ tvrdí Kamiński.
Spolupráca východoeurópskych inštitútov je podľa neho potrebná aj preto, že záležitosti, ktoré sa napríklad týkajú činnosti sovietskych tajných služieb, môžu postkomunistické krajiny vyriešiť rýchlejšie spoločne.
Poľský IPN funguje osem rokov. Zo začiatku počas ľavicovej vlády sa hovorilo o jeho rušení, teraz je to už nepredstaviteľné. Ústav má širokú podporu verejnosti.
,,Verím, že slovenským politikom sa ich zámer nepodarí a ÚPN bude fungovať ďalej,“ dodal Kamiński.
Mikloško: Je to vulgárne
Poslanci KDS Vladimír Palko a František Mikloško včera návrh označili za vulgárny útok proti kultúre pamäti, ktorú si každý kultúrny národ pestuje.
„Zrušenie ÚPN nám vnucuje jeden človek, ktorý by sa radšej mal vyjadriť k vykrádaniu áut a obchodov v minulosti a druhý človek, ktorý už roky nevie vysvetliť, ako došiel k sídlu v Trenčianskych Tepliciach za desiatky miliónov korún,“ vyhlásili.
V ústave tlaky cítili dlhšie
Ústav pod vedením Ivana Petranského sprístupnil to, čo za Langoša tajili. SNS to ešte pred rokom vítala.
Ústav pamäti národa po založení pred piatimi rokmi sprístupňoval len spisy a informácie o agentoch ŠtB.
V spisoch príslušníkov ŠtB mohli médiá a verejnosť listovať len ak bol spis predtým sprístupnený eštebákovi samotnému. Tak si ústav pod vedením Jána Langoša vykladal zákon o pamäti národa.
Zákon chránil viac eštebákov ako agentov, ktorých riadili.
Revolučná zmena
Zmenil to až nový predseda, nominant SNS Ivan Petranský. V júni 2007 prijal ústav rozhodnutie sprístupniť verejnosti spisy príslušníkov ŠtB alebo dôverníkov. Dokumenty nie sú prístupné podľa zákona o pamäti národa, ale zákona o archívoch.
„Nepotvrdili sa nijaké Jóbove zvesti o negatívnom vplyve nového šéfa ÚPN. Ústav si jednoducho plní úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona,“ privítal vtedy rozhodnutie Petranského poslanec SNS Rafael Rafaj.
„Títo ľudia nesú určite väčšiu zodpovednosť ako agenti, ktorí boli často na spoluprácu donútení,“ dodal Rafaj. Archív tiež médiám začal sprístupňovať informácie rýchlejšie.
Stále neverejné sú spisy nepriateľských alebo preverovaných osôb, teda obetí ŠtB.
Dalo sa to čakať
Na základe archívneho zákona novinári zistili informácie aj o predsedovi SNS Jánovi Slotovi.
Najprv to, že emigroval a neskôr aj to, že mal kradnúť. Píše sa to v spise jeho otca a kamarátov, ktorí s ním emigrovali.
„Je logické, že tieto informácie sa ho určitým spôsobom dotkli,“ povedal Petranský. O tom, či to je dôvod návrhu SNS na zrušenie ústavu, nechcel špekulovať. Návrh označil za dôkaz, že ústav viedol apoliticky.
Petranský priznal, že tlaky pociťovali aj nedávno, keď ústav organizoval medzinárodnú konferenciu o KGB.
Nie každému sa podľa neho takáto téma páčila.
„Viacerým sa zdala kontroverzná a citlivá, zložky KGB v Rusku stále nie sú súčasťou minulosti, ale ovplyvňujú aj pôsobenie súčasnej ruskej politiky,“ povedal Petranský. Ústav podľa neho stále predstavuje pre mnohých ľudí riziko v oblasti ich uplatnenia. A to aj napriek tomu, že na Slovensku neplatí lustračný zákon.
Médiá v prípade, že sa vo verejnej funkcii objavili ľudia s eštebáckou minulosťou, vyvinuli tlak, na základe ktorého dotyčný väčšinou z funkcie buď dobrovoľne alebo na odporúčanie svojho nadriadeného odstúpil.
Cirkev: ÚPN má zmysel
Problém so zverejňovaním zväzkov mali aj viacerí cirkevní predstavitelia. Najviac sa médiá venovali minulosti arcibiskupa Jána Sokola.
Bratislavský arcibiskup a metropolita Slovenska Stanislav Zvolenský je proti zrušeniu ÚPN.
„Ústav pamäti národa vznikol z túžby po očistení spoločnosti a myslím, že jeho poslanie nie je vyčerpané,“ povedal Zvolenského hovorca Jozef Haľko.
Monika Tódová
Kontrarozviedku zaujímal šéf NBÚ
ÚPN zverejnil časť záznamov vojenskej kontrarozviedky. Evidovala aj riadeľa NBÚ.
Ústav pamäti národa včera zverejnil nových 8300 záznamov vojenskej kontrarozviedky (VKR).
V rokoch 1975 a 1988 zaregistrovala kontrarozviedka ako dôverníka súčasného riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Františka Blanárika, nominanta HZDS. Hnutie chce, aby dokumenty po zrušení ÚPN prešli pod NBÚ.
Dôverník je kategória, keď osoba nemusela vedieť, že ho ŠtB eviduje. Ústavný súd rozhodol, že nejde o vedomú spoluprácu. Blanárika viedol major Vančo.
Riaditeľ NBÚ povedal, že akýkoľvek záznam v archívoch vojenskej kontrarozviedky vznikol bez jeho vedomia. „O ich existencii sa dozvedel v nedávnej minulosti,“ povedal riaditeľ kancelárie úradu Ivan Goldschmidt.
Blanárik má previerku na stupeň Prísne tajné, aj previerku NATO a EÚ.
Počas previerky bol aj na detektore lži.
Riaditeľ NBÚ vyštudoval Vysokú vojenskú školu vo Vyškove a v roku 1987 bol na postgraduálnom štúdiu na Akadémii dopravy v Petrohrade.
VKR hľadala vnútorného nepriateľa v armáde. Riaditeľ archívu ÚPN Radoslav Ragač hovorí, že pracovala podobne ako ŠtB. Zväzok Blanárika ÚPN v archíve nemá.(mož)
Čo sa našlo v archívoch
Ján Sokol – trnavský arcibiskup spolupracoval s ŠtB ako agent, stretával sa s jej príslušníkmi, chodil do konšpiračného bytu a dostával dary. V archívoch ÚPN boli ako agenti vedení viacerí kňazi.
Ján Hurný – bývalý štátny tajomník ministerstva výstavby z SDKÚ. S ŠtB spolupracoval ako agent. Odstúpil po tom, čo verejne vypovedal človek, na ktorého donášal.
Pavol Ňuňuk – bývalý vedúci služobného úradu na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Pracoval ako príslušník ŠtB. Z funkcie odišiel po pohovore s nadriadeným, teraz pracuje na ministerstve pôdohospodárstva. (marec 2005)
Jozef Haladík – odstúpil z funkcie prorektora Akadémie Policajného zboru. Bol príslušníkom vojenskej kontrarozviedky.
Emil Chuchút – bývalý vedúci sekcie kontroly Úradu vlády pracoval ako príslušník ŠtB. Bol majorom na krajskej správe. Po zverejnení jeho minulosti a pohovore s nadriadeným odišiel na vlastnú žiadosť. (apríl 2005)
Juraj Široký – predseda Slovenského zväzu ľadového hokeja, významný podnikateľ a údajný mecenáš Smeru. Bol príslušníkom ŠtB.
Dušan Muňko – štátny tajomník ministerstva životného prostredia za Smer. Jediný poslanec, ktorý bol ako bývalý agent ŠtB zvolený do parlamentu. Z funkcie odstúpiť nemieni.
Jozef Banáš – bývalý poslanec za ANO a SDKÚ. Bol vedený ako agent ŠtB. Odišiel z politiky.
Zdenko Čaniga – sudca okresného súdu v Žiari nad Hronom, v minulosti príslušník kontrarozviedky ŠtB. Neexistuje zákon, ktorý by ho prinútil z funkcie odísť. Súdna rada pri jeho voľbe jeho minulosť prehliadla.
Jozef Šesták – bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí bol agentom ŠtB. Pre rozviedku mal tipovať západných diplomatov vhodných na spoluprácu. S ÚPN sa súdi. Pracuje na ministerstve.
Miroslav Mojžita – veľvyslanec v Sarajeve. Bol príslušníkom ŠtB. Nadriadení ho obhajujú. Ako agenti sú vedení viacerí ľudia z ministerstva zahraničných vecí.
Autor: Monika Tódová Zuzana Kohútková Peter Morvay © SME
